6. kapitola
1Je aj iné zlo, ktoré som videl tu na zemi a ktoré kruto dolieha na človeka: 2niekomu Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a všetko, čo mu srdce žiada, ale nedal mu možnosť, aby to používal, no nechá to na úžitok cudziemu človeku. To je márnosť a kruté utrpenie. 3Keby niekto mal aj sto detí a dožil sa veľa rokov a vysokého veku, ale svojho majetku neužil a nakoniec nedostal ani slušný pohreb, hovorím, že mŕtvonarodené dieťa je na tom lepšie ako on. 4Prišlo do tmy a do tmy odišlo a jeho meno zakryje tma. 5Nevidelo slnko a nepoznalo nič, preto teraz má viac pokoja ako tamten. 6Aj keby bol žil dvetisíc rokov, ale svoj majetok neužil, či nejdú obidvaja na to isté miesto? 7Človek sa namáha vlastne len pre jedlo a jeho duša sa nenasýti nikdy. 8Akú výhodu má v živote múdry pred hlúpym alebo chudobný človek pri všetkej svojej skúsenosti? 9Lepšie je uspokojiť sa s tým, čo máš pred očami, ako popustiť uzdu svojim túžbam. Aj to je márnosť a prázdny zhon. 10Každej veci, ktorá jestvuje, už dávno dali meno, vie sa, čo je to. Človek sa nemôže pretekať s tým, čo je silnejšie ako on. 11Čím viac rečí, tým viac márností. Čo má z toho človek? 12Kto vie, čo je dobré pre človeka za jeho života, za tých pár dní, čo tak naprázdno prežije, ktorými prebehne ako tieň? Kto môže človeku povedať, čo po ňom nastane pod slnkom?