6. kapitola
1 Je aj iné zlo, ktoré som videl tu na zemi a ktoré kruto dolieha na človeka: 2 niekomu Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a všetko, čo mu srdce žiada, ale nedal mu možnosť, aby to používal, no nechá to na úžitok cudziemu človeku. To je márnosť a kruté utrpenie. 3 Keby niekto mal aj sto detí a dožil sa veľa rokov a vysokého veku, ale svojho majetku neužil a nakoniec nedostal ani slušný pohreb, hovorím, že mŕtvonarodené dieťa je na tom lepšie ako on. 4 Prišlo do tmy a do tmy odišlo a jeho meno zakryje tma. 5 Nevidelo slnko a nepoznalo nič, preto teraz má viac pokoja ako tamten. 6 Aj keby bol žil dvetisíc rokov, ale svoj majetok neužil, či nejdú obidvaja na to isté miesto? 7 Človek sa namáha vlastne len pre jedlo a jeho duša sa nenasýti nikdy. 8 Akú výhodu má v živote múdry pred hlúpym alebo chudobný človek pri všetkej svojej skúsenosti? 9 Lepšie je uspokojiť sa s tým, čo máš pred očami, ako popustiť uzdu svojim túžbam. Aj to je márnosť a prázdny zhon. 10 Každej veci, ktorá jestvuje, už dávno dali meno, vie sa, čo je to. Človek sa nemôže pretekať s tým, čo je silnejšie ako on. 11 Čím viac rečí, tým viac márností. Čo má z toho človek? 12 Kto vie, čo je dobré pre človeka za jeho života, za tých pár dní, čo tak naprázdno prežije, ktorými prebehne ako tieň? Kto môže človeku povedať, čo po ňom nastane pod slnkom?