5. kapitola
1Nenáhli sa v reči, neponáhľaj sa, keď sa modlíš! Boh je na nebi a ty si na zemi, preto maj málo slov! 2Hlúpe sny pochádzajú z mnohých starostí, hlúpa reč z mnohých slov. 3Ak robíš sľub Bohu, ponáhľaj sa splniť ho, lebo Boh nemá rád splašených ľudí! Preto splň, čo si sľúbil! 4Lepšie nesľubovať, ako sľubovať, a nesplniť. 5Nedovoľ, aby ťa ústa doviedli do hriechu, a nehovor potom Božiemu Poslovi, že si to nespravil vedome! Prečo by si mal priťahovať Boží hnev svojimi slovami a dať si zničiť dielo svojich rúk? 6Veľa snov, veľa rečí – veľa márnosti! Ale ty sa boj Boha! 7Ak uvidíš v krajine, že chudobný trpí útlak, že právo a spravodlivosť sa šliapu, nečuduj sa tomu! Vysokého chráni ešte vyšší a toho najvyšší. 8Ziskom pre krajinu je kráľ, ktorý má vlastnú zem a dobre obrobenú.Peniaze
9Kto ľúbi peniaze, nikdy ich nemá dosť. Kto ľúbi hojnosť, nikdy nemá dosť príjmov. Aj toto je márnosť. 10Kde je mnoho bohatstva, tam je aj mnoho príživníkov. A čo má z toho majiteľ? Iba to, že to vidí na vlastné oči. 11Robotník má sladký spánok, či sa už najedol málo alebo veľa. Ale boháčovi presýtenie nedá spať. 12Inú veľkú chorobu som videl pod slnkom: človeka, čo zhŕňa majetky na vlastnú škodu. 13Potom v zlom obchode stratí svoje bohatstvo a synovi, čo sa mu narodí, už nezostane nič. 14Zo života svojej matky vyšiel nahý a teraz zostal taký, aký prišiel, a zo svojej práce si nič neodniesol. 15Aj to je veľmi zlé, že odchádza, ako prišiel. Čo má zo všetkého prázdneho zhonu 16a z celého života prežitého v prítmí, vo veľkých mrzutostiach, chorobách a rozčúlení? 17Toto som uznal za dobré: Pre človeka je pekné, že môže jesť a piť a zabaviť sa za svoje práce tu na zemi počas rokov, ktoré mu Boh nadelil. 18Okrem toho, keď Boh dá človeku bohatstvá a poklady a dá mu aj možnosť, aby ich užíval, vzal si, čo mu patrí a rozveselil sa popri svojich prácach, to je Boží dar. 19Tak aspoň nemyslí na pomíňajúce sa dni svojho života, lebo Boh obráti jeho pozornosť na radosti srdca.