5. kapitola
1 Nenáhli sa v reči, neponáhľaj sa, keď sa modlíš! Boh je na nebi a ty si na zemi, preto maj málo slov! 2 Hlúpe sny pochádzajú z mnohých starostí, hlúpa reč z mnohých slov. 3 Ak robíš sľub Bohu, ponáhľaj sa splniť ho, lebo Boh nemá rád splašených ľudí! Preto splň, čo si sľúbil! 4 Lepšie nesľubovať, ako sľubovať, a nesplniť. 5 Nedovoľ, aby ťa ústa doviedli do hriechu, a nehovor potom Božiemu Poslovi, že si to nespravil vedome! Prečo by si mal priťahovať Boží hnev svojimi slovami a dať si zničiť dielo svojich rúk? 6 Veľa snov, veľa rečí – veľa márnosti! Ale ty sa boj Boha! 7 Ak uvidíš v krajine, že chudobný trpí útlak, že právo a spravodlivosť sa šliapu, nečuduj sa tomu! Vysokého chráni ešte vyšší a toho najvyšší. 8 Ziskom pre krajinu je kráľ, ktorý má vlastnú zem a dobre obrobenú. Peniaze
9 Kto ľúbi peniaze, nikdy ich nemá dosť. Kto ľúbi hojnosť, nikdy nemá dosť príjmov. Aj toto je márnosť. 10 Kde je mnoho bohatstva, tam je aj mnoho príživníkov. A čo má z toho majiteľ? Iba to, že to vidí na vlastné oči. 11 Robotník má sladký spánok, či sa už najedol málo alebo veľa. Ale boháčovi presýtenie nedá spať. 12 Inú veľkú chorobu som videl pod slnkom: človeka, čo zhŕňa majetky na vlastnú škodu. 13 Potom v zlom obchode stratí svoje bohatstvo a synovi, čo sa mu narodí, už nezostane nič. 14 Zo života svojej matky vyšiel nahý a teraz zostal taký, aký prišiel, a zo svojej práce si nič neodniesol. 15 Aj to je veľmi zlé, že odchádza, ako prišiel. Čo má zo všetkého prázdneho zhonu 16 a z celého života prežitého v prítmí, vo veľkých mrzutostiach, chorobách a rozčúlení? 17 Toto som uznal za dobré: Pre človeka je pekné, že môže jesť a piť a zabaviť sa za svoje práce tu na zemi počas rokov, ktoré mu Boh nadelil. 18 Okrem toho, keď Boh dá človeku bohatstvá a poklady a dá mu aj možnosť, aby ich užíval, vzal si, čo mu patrí a rozveselil sa popri svojich prácach, to je Boží dar. 19 Tak aspoň nemyslí na pomíňajúce sa dni svojho života, lebo Boh obráti jeho pozornosť na radosti srdca.