4. kapitola
Život v spoločnosti
1Znova mám pred očami všetky násilia tu na zemi; videl som slzy utláčaných, ktorí nemajú tešiteľa. Na strane ich utláčateľov je moc a oni nemajú zástancu. 2Vtedy som uznal za šťastnejších mŕtvych, čo už zomreli, než živých, čo ešte žijú. 3A od oboch šťastnejší je ten, čo ešte ani nežije a nevidel zlé skutky, ktoré sa páchajú pod slnkom. 4Ďalej som skúsil, že každé podnikanie a každý úspech budia iba vzájomnú žiarlivosť. Aj to je márnosť a prázdny zhon. 5Hlúpy si prekríži ruky a zožiera sa. 6Lepšia plná hrsť s odpočinkom ako plné priehrštie s robotou a s prázdnym zhonom! 7Ešte jednu márnosť som videl pod slnkom: 8Žije človek celkom sám, bez syna, bez brata a niet konca-kraja jeho lopote, lebo jeho oči nikdy nemajú dosť bohatstva. A nepovie si: "Pre koho to pracujem a sebe nedoprajem nijaké šťastie?" Aj toto je márnosť a ťažké zamestnanie. 9Lepšie žiť vo dvojici ako samotnému, lebo dvaja dostanú lepšiu plácu za svoju robotu. 10Ak jeden padne, druhý ho zdvihne. Ale beda samotnému! Keď padne, nemá nikoho, kto by ho zodvihol. 11Ak dvaja ležia spolu, zahrejú sa, ale samotný akože sa zohreje? 12Keď ho jeden napadne, dvaja sa mu postavia na odpor; a trojité vlákno sa ľahko netrhá. 13Lepší je chudobný mládenec, ale múdry, ako kráľ starý a hlúpy, ktorý si už nedá poradiť. 14Ten mladý môže vyjsť z väzenia a stať sa kráľom, hoci sa narodil chudobný, zakiaľ tamten kraľoval. 15Vidím, že všetci súčasníci, čo žijú na zemi, sú za toho mladíka, toho druhého, čo nastúpil na trón. 16Je na čele ľudu bez počtu, ale budúce generácie ho nebudú schvaľovať. Aj to je márnosť a prázdny zhon. 17Keď ideš do Božieho domu, daj si pozor na svoje správanie! Ísť dopredu, aby si dobre počul, je lepšie ako obety, čo prinášajú hlúpi. Ale tí aj tak nemyslia, keď robia zle.