12. kapitola
1 Na svojho Stvoriteľa mysli za dní svojej mladosti, kým zlé dni neprídu a nedostihnú ťa roky, o ktorých povieš: "Tie nemám rád." 2 Mysli na neho, kým sa ti nezatemní slnce i svetlo dňa, mesiac i hviezdy a vracať sa nezačnú mrákavy po daždi; 3 keď sa začnú triasť strážcovia domov, keď sa zhrbia mocné chlapiny; keď ženy jedna za druhou ustanú v mletí, bo slnka ubúda v oknách 4 a dvere uličné zapadli; keď hrmot žarnova utíchne, keď ti už neznie hlas vtáka, keď spevy umĺkajú; 5 keď sa začneš báť stúpania do kopca a možných nehôd na ceste, keď je mandľovník v plnom kvete, keď kobylka hovie si nažratá a kríky svoje plody núkajú, vtedy človek odchádza do domu večnosti a plačky práve zahýbajú do ulice. 6 Mysli na neho, prv než sa roztrhne strieborná niť a zlatá lampa sa rozbije, prv, než sa krčah roztlčie pri žriedle a zlomí vahadlo na studni, 7 prv než sa prach vráti do zeme, tak ako z nej vyšiel, a duch k Bohu, ktorý ho dal. 8 Márnosť nad márnosť – vraví Kohelet, všetko je márne! Doslov
9 Kohelet nielenže bol múdry, ale aj učil ľud poznaniu. Zvážil, preskúmal a opravil mnoho prísloví. 10 Kohelet sa usiloval nájsť lahodné slová a krásnym slohom napísať pravdu. 11 Slová múdrych sú ako biče, ako kolíky, zabité do zeme skúseným pastierom; obidvoje používa pre dobro stáda ten istý pastier. 12 Konečne, syn môj, vedz, že napísať knihu stojí veľa práce a prílišné študovanie unavuje telo. 13 Počuj a uváž posledné slovo: Boj sa Boha! Zachovávaj jeho prikázania, lebo v tom je celý človek! 14 Boh si zavolá pred súd všetky naše skutky, aj všetko skryté, či dobré, či zlé.