11. kapitola
1 Pošli svoje zrno za more a po mnohých dňoch sa ti vráti zisk! 2 Rozdeľ tovar medzi siedmich alebo ôsmich, lebo nevieš, aké nešťastie môže stihnúť svet! 3 Ak sú mraky plné dažďa, vylejú sa na zem; kde strom padne, tam zostane ležať, či už k severu alebo k juhu. 4 Kto pozoruje vietor, nebude siať, kto sa obzerá po oblakoch, nebude žať. 5 Nevieš, ako dych života prenikne telo dieťaťa v matkinom lone, a takisto nepochopíš, ako pôsobí Boh, Stvoriteľ všetkého! 6 Za rána rozsievaj svoje zrno a večer si ruky nezalož! Nevieš veru, či sa podarí toto či ono a či oboje prinesie rovnaký úspech. Vek
7 Denné svetlo je príjemné, očiam lahodí vidieť slnečný jas. 8 Keby človek žil dlhé roky, nech všetky využije, nech si pomyslí na temné dni, a tých bude veľa! Všetko, čo sa prihodí, je márnosť. 9 Mladík, raduj sa za svojej mladosti! Veseľ sa za svojich mladých liet! Choď cestou, ktorou ťa srdce ťahá! Sleduj túžby svojich očí! Ale uvedom si, že Boh ťa raz zavolá pred súd o tom všetkom. 10 Zažeň si mrzutosti srdca! Odstráň bolesti z tela! Ale mladosť a vek čiernych vlasov sú márnosť.