4. kapitola
Prorokova nevôľa a Božia odpoveď
1 Jonáša to veľmi mrzelo a nahneval sa. 2 Modlil sa k Jahvemu takto: "Ach, Jahve, práve to som si myslel, keď som bol ešte vo svojej krajine! Preto som chcel utiecť do Taršiša. Vedel som, že ty si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, plný lásky, ktorému je ľúto priviesť nešťastie, ktorým pohrozil. 3 Teraz, Jahve, vezmi mi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť!" 4 Jahve povedal: "Či sa právom hneváš?" 5 Jonáš vyšiel z mesta a zastavil sa východne od mesta. Spravil si tam prístrešie a sadol si pod ním v chládku, aby mohol vidieť, čo sa bude v meste diať. 6 Vtedy Jahve Boh dal vyrásť ricínový ker, ktorý sa rozprestrel nad Jonášom, nech má tieň nad hlavou, aby ho zbavil nepríjemností. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. 7 Ale nad ránom nasledujúceho dňa Boh dal, že sa červ zažral do ricínu, a ten vyschol. 8 Potom vyšlo slnko. Boh dal, že zavial horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: "Lepšie mi je zomrieť, ako žiť." 9 Boh povedal Jonášovi: "Či sa právom hneváš pre ten ricín?" Ten odpovedal: "Právom som sa nahneval až na smrť." 10 Jahve nato: "Tebe je ľúto ricínového kra, ktorý ťa nestál nijakú prácu a ktorý si nevypestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul. 11 A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, kde len detí, čo nevedia rozlišovať medzi svojou ľavou a pravou rukou, je viac ako stodvadsaťtisíc a premnoho zvierat!"