9. kapitola
1 Jób zasa odpovedal: 2 Naozaj, dobre viem, že je to takto: Môže byť človek pred Bohom spravodlivý? 3 Kto by s ním chcel viesť spor, z tisíca otázok jedinú nezodpovie. 4 On je múdry, on je mocný, ktože sa mu zaťato protivil, a živý vyviazol? 5 Boh hýbe horami znenazdania a vo svojom hneve ich rozvracia. 6 On pohne zem z jej miesta, že sa jej piliere otriasajú. 7 On káže slnku, aby nevyšlo, a pod pečať hviezdy zatvára. 8 On celkom sám rozostrel nebesá a kráčal po chrbte morských vĺn. 9 On stvoril Veľký voz i Orion, Plejády a hviezdy na južnom nebi. 10 On tvorí veľké a nepreskúmateľné diela, divy, ktoré nemožno spočítať. 11 Okolo mňa ide a ja ho nevidím, prechádza pomimo a ja ho nebadám. Božská spravodlivosť vládne nad právom
12 Ak niekoho usmrtí, ktože mu zabráni, kto sa ho smie spýtať: "Čože to robíš?" 13 Boh neodvolá tresty svojho hnevu, pred ním pokorení ležia spojenci obludy Rahaba. 14 Tým menej ja mu odpovedať môžem a proti nemu dôkazy nachádzať. 15 Aj keby som bol v práve, nebudem sa priečiť, prosiť budem sudcu, aby mi pozhovel. 16 Ak ho pozvem na súd a on sa dostaví, neverím, že bude počúvať na môj hlas, 17 veď on ma ničí v búrlivom víre a bez príčiny neustále bije, 18 ani vydýchnuť mi nedovolí, sýti ma pretrpkým žiaľom. 19 Odvolať sa na silu? Veď on je najmocnejší! Či na súd? Ktože ho predvolá? 20 Hoc’ by som mal pravdu, usvedčí ma z mojich úst, hoci sa cítim nevinným, vinu mi dokáže. 21 Nevinný som? Ani sám neviem. Svoj život pokladám za nič. 22 Všetko je jedno, hovorím si: on dobrého so zlým zahubí. 23 Keď náhle hrôza prináša smrť, smeje sa z úzkosti nevinných. 24 V krajine vydanej do moci bezbožných závojom zakrýva oči sudcov. Ak to nerobí on, ktože iný? 25 Moje dni boli rýchlejšie než bežec, utiekli, šťastie nezažili. 26 Prekĺzli ako člnky z tŕstia, ako sa orol vrhá na korisť. 27 Ak si pomyslím: "Zabudnem na svoj žiaľ, ukážem veselú tvár, usmejem sa," 28 hrôza ma schytí zo všetkých bolestí, lebo viem, že ma za nevinného nemáš. 29 Ak som teda hriešny, načo sa darmo namáhať? 30 Hoci by som sa mydlom poumýval a svoje ruky lúhom očistil, 31 ty ma znovu pohrúžiš do bahna, a moje šaty spravia ma hnusným. 32 On nie je človek ako som ja, aby som mu mohol povedať: "Na súd sa spolu dostavme!" 33 Medzi nami dvoma niet rozhodcu, ktorý by svoju moc nad nami uplatnil: 34 aby Boh vzdialil odo mňa svoj prút a hrôza z neho nedesila ma. 35 Potom by som hovoril bez strachu pred ním, lebo viem, že nie som taký, akým sa zdám.