9. kapitola
1Jób zasa odpovedal: 2Naozaj, dobre viem, že je to takto: Môže byť človek pred Bohom spravodlivý? 3Kto by s ním chcel viesť spor, z tisíca otázok jedinú nezodpovie. 4On je múdry, on je mocný, ktože sa mu zaťato protivil, a živý vyviazol? 5Boh hýbe horami znenazdania a vo svojom hneve ich rozvracia. 6On pohne zem z jej miesta, že sa jej piliere otriasajú. 7On káže slnku, aby nevyšlo, a pod pečať hviezdy zatvára. 8On celkom sám rozostrel nebesá a kráčal po chrbte morských vĺn. 9On stvoril Veľký voz i Orion, Plejády a hviezdy na južnom nebi. 10On tvorí veľké a nepreskúmateľné diela, divy, ktoré nemožno spočítať. 11Okolo mňa ide a ja ho nevidím, prechádza pomimo a ja ho nebadám.Božská spravodlivosť vládne nad právom
12Ak niekoho usmrtí, ktože mu zabráni, kto sa ho smie spýtať: "Čože to robíš?" 13Boh neodvolá tresty svojho hnevu, pred ním pokorení ležia spojenci obludy Rahaba. 14Tým menej ja mu odpovedať môžem a proti nemu dôkazy nachádzať. 15Aj keby som bol v práve, nebudem sa priečiť, prosiť budem sudcu, aby mi pozhovel. 16Ak ho pozvem na súd a on sa dostaví, neverím, že bude počúvať na môj hlas, 17veď on ma ničí v búrlivom víre a bez príčiny neustále bije, 18ani vydýchnuť mi nedovolí, sýti ma pretrpkým žiaľom. 19Odvolať sa na silu? Veď on je najmocnejší! Či na súd? Ktože ho predvolá? 20Hoc’ by som mal pravdu, usvedčí ma z mojich úst, hoci sa cítim nevinným, vinu mi dokáže. 21Nevinný som? Ani sám neviem. Svoj život pokladám za nič. 22Všetko je jedno, hovorím si: on dobrého so zlým zahubí. 23Keď náhle hrôza prináša smrť, smeje sa z úzkosti nevinných. 24V krajine vydanej do moci bezbožných závojom zakrýva oči sudcov. Ak to nerobí on, ktože iný? 25Moje dni boli rýchlejšie než bežec, utiekli, šťastie nezažili. 26Prekĺzli ako člnky z tŕstia, ako sa orol vrhá na korisť. 27Ak si pomyslím: "Zabudnem na svoj žiaľ, ukážem veselú tvár, usmejem sa," 28hrôza ma schytí zo všetkých bolestí, lebo viem, že ma za nevinného nemáš. 29Ak som teda hriešny, načo sa darmo namáhať? 30Hoci by som sa mydlom poumýval a svoje ruky lúhom očistil, 31ty ma znovu pohrúžiš do bahna, a moje šaty spravia ma hnusným. 32On nie je človek ako som ja, aby som mu mohol povedať: "Na súd sa spolu dostavme!" 33Medzi nami dvoma niet rozhodcu, ktorý by svoju moc nad nami uplatnil: 34aby Boh vzdialil odo mňa svoj prút a hrôza z neho nedesila ma. 35Potom by som hovoril bez strachu pred ním, lebo viem, že nie som taký, akým sa zdám.