7. kapitola
1Človek má na zemi ťažkú službu, jeho dni sú dni nádenníka, 2ako dni otroka, čo túži po chládku, ako sluhu, čo musí vyčkávať na svoju mzdu. 3Aj mne ušli mesiace sklamania, noci utrpenia sú mi prisúdené. 4Keď ležím na lôžku, vzdychám: "Kedy zasa vstanem?" A celú dlhú noc až do rána sa len prehadzujem. Sotva vstanem: "Kedy už bude večer?" 5Telo mi pokrývajú červy a chrasty, koža na mne puchne a rozpadáva sa. 6Dni mi ušli rýchlejše než tkáčsky člnok, stratili sa bez všetkej nádeje. 7Rozpamätaj sa, Bože, môj život je len závan vetra, moje oči už neuvidia šťastné dni. 8Neuzrie ma už oko, čo ma vídavalo, stratím sa pred tvojím zrakom. 9Ako sa oblaky rozplynú a miznú, takisto, kto zišiel do šeolu, nikdy sa nevráti. 10Nikdy už nevkročí do svojho domu, jeho domov nikdy ho neuzrie. 11Ale ja nebudem mlčať, prehovorím v súžení ducha, budem sa žalovať v duševnej trpkosti. 12Či som ja morská obluda alebo morský drak, že si ma strážiť dal? 13Keď si myslím, že lôžko mi uľaví, že spánok mi utíši bolesti, 14ty mi snami hrôzu naháňaš, desíš ma videniami. 15Nechže sa radšej zadusím, radšej zomrieť, než takto sa mučiť! 16Stravujem sa, nebudem žiť navždy! Teda ma nechaj, veď život môj je iba dych. 17Čo je človek, že si ho natoľko všímaš, že svoju pozornosť obraciaš naňho? 18Len aby si ho trestal každučké ráno alebo ho každú chvíľočku skúšal? 19Kedy svoj pohľad odvrátiš odo mňa a dáš mi čas slinu prehltnúť? 20Ak som zhrešil, čo som ti urobil, bedlivý pozorovateľ ľudí? Prečo si si za terč vybral práve mňa a či som ti na ťarchu? 21Prečo mi neodpustíš môj hriech a moju vinu nezotrieš? Veď čoskoro si ľahnem do hrobu. Aj keby si ma hľadal, už ma nebude. Bezpečný priebeh božskej spravodlivosti