7. kapitola
1 Človek má na zemi ťažkú službu, jeho dni sú dni nádenníka, 2 ako dni otroka, čo túži po chládku, ako sluhu, čo musí vyčkávať na svoju mzdu. 3 Aj mne ušli mesiace sklamania, noci utrpenia sú mi prisúdené. 4 Keď ležím na lôžku, vzdychám: "Kedy zasa vstanem?" A celú dlhú noc až do rána sa len prehadzujem. Sotva vstanem: "Kedy už bude večer?" 5 Telo mi pokrývajú červy a chrasty, koža na mne puchne a rozpadáva sa. 6 Dni mi ušli rýchlejše než tkáčsky člnok, stratili sa bez všetkej nádeje. 7 Rozpamätaj sa, Bože, môj život je len závan vetra, moje oči už neuvidia šťastné dni. 8 Neuzrie ma už oko, čo ma vídavalo, stratím sa pred tvojím zrakom. 9 Ako sa oblaky rozplynú a miznú, takisto, kto zišiel do šeolu, nikdy sa nevráti. 10 Nikdy už nevkročí do svojho domu, jeho domov nikdy ho neuzrie. 11 Ale ja nebudem mlčať, prehovorím v súžení ducha, budem sa žalovať v duševnej trpkosti. 12 Či som ja morská obluda alebo morský drak, že si ma strážiť dal? 13 Keď si myslím, že lôžko mi uľaví, že spánok mi utíši bolesti, 14 ty mi snami hrôzu naháňaš, desíš ma videniami. 15 Nechže sa radšej zadusím, radšej zomrieť, než takto sa mučiť! 16 Stravujem sa, nebudem žiť navždy! Teda ma nechaj, veď život môj je iba dych. 17 Čo je človek, že si ho natoľko všímaš, že svoju pozornosť obraciaš naňho? 18 Len aby si ho trestal každučké ráno alebo ho každú chvíľočku skúšal? 19 Kedy svoj pohľad odvrátiš odo mňa a dáš mi čas slinu prehltnúť? 20 Ak som zhrešil, čo som ti urobil, bedlivý pozorovateľ ľudí? Prečo si si za terč vybral práve mňa a či som ti na ťarchu? 21 Prečo mi neodpustíš môj hriech a moju vinu nezotrieš? Veď čoskoro si ľahnem do hrobu. Aj keby si ma hľadal, už ma nebude. Bezpečný priebeh božskej spravodlivosti