5. kapitola
1Teraz krič, vari ti niekto odpovie? Na ktorého zo svätých sa obrátiš? 2Doista, hlúpeho zabíja vlastný hnev, blázna ničia jeho vášne. 3Ja sám som videl bezbožného hlupáka zapúšťať korene, ale náhla kliatba padla na jeho dom, 4jeho deťom nebolo pomoci, zničili ich na súdoch, nemali zástancu, 5čo oni nažali, iní hladno pohlcú, silnejší vezme im to z koša dychtiac, smädiac po ich bohatstve. 6Nie, bieda nevyrastá zo zeme, ani trápenie nepučí z pôdy. 7Človek sám plodí trápenia, tak ako orly lietajú vozvýš. 8Z mojej stránky, ja by som sa utiekal k Bohu, svoju vec predložil by som tomu, 9ktorý koná veľké a nepreskúmateľné diela, nespočítateľné divy. 10Zemi dáva dažde, zosiela vody na naše polia, 11aby povýšil pokorených, aby utrápených priviedol k šťastiu; 12marí úmysly chytrákov, čo začali, nebude mať úspech. 13Mudrákov chytá do ich chytráckych nástrah, plány zlých obracia na posmech. 14Za bieleho dňa rútia sa do tmy, na pravé poludnie tápu ako za noci. 15Chráni bedára pred ich pažravosťou, chudobného pred násilím mocných, 16takže bedár znovu dostáva nádej a ničomník si musí ústa zatvoriť. 17Veru, šťastný je človek, ktorého Boh tresce, preto neodvrhuj pokarhanie Všemocného. 18Lebo i keď raní, aj rany obviaže, ak udrie, vlastnou rukou zahojí. 19Vyslobodí ťa zo šiestich nešťastí i zo siedmeho: nič zlé ťa nestihne. 20Počas hladu zachráni ťa od smrti; za vojny pred ostrím meča. 21Zacloní ťa pred bičom jazyka, nemusíš sa báť vpádu zločincov. 22Vysmeješ sa násiliu i hladu, nebudeš sa obávať ani divej zveri, 23budeš mať zmluvu s kamením, by šetrilo tvoje role, a poľná burina ťa nechá na pokoji. 24Tvoja rodina bude žiť šťastne, keď navštíviš košiar, nájdeš ho celý. 25Budeš sa dívať, ako sa množí tvoje potomstvo, ako sa rozrastá sťa tráva na poli. 26V starom veku zostúpiš do hrobu, ako sa v pravý čas vŕšia snopy na mlátenie. 27Toto všetko sme skúsili: je to pravda! Počúvni a využi to pre svoje dobro. Iba sám trpiaci pozná svoju biedu