5. kapitola
1 Teraz krič, vari ti niekto odpovie? Na ktorého zo svätých sa obrátiš? 2 Doista, hlúpeho zabíja vlastný hnev, blázna ničia jeho vášne. 3 Ja sám som videl bezbožného hlupáka zapúšťať korene, ale náhla kliatba padla na jeho dom, 4 jeho deťom nebolo pomoci, zničili ich na súdoch, nemali zástancu, 5 čo oni nažali, iní hladno pohlcú, silnejší vezme im to z koša dychtiac, smädiac po ich bohatstve. 6 Nie, bieda nevyrastá zo zeme, ani trápenie nepučí z pôdy. 7 Človek sám plodí trápenia, tak ako orly lietajú vozvýš. 8 Z mojej stránky, ja by som sa utiekal k Bohu, svoju vec predložil by som tomu, 9 ktorý koná veľké a nepreskúmateľné diela, nespočítateľné divy. 10 Zemi dáva dažde, zosiela vody na naše polia, 11 aby povýšil pokorených, aby utrápených priviedol k šťastiu; 12 marí úmysly chytrákov, čo začali, nebude mať úspech. 13 Mudrákov chytá do ich chytráckych nástrah, plány zlých obracia na posmech. 14 Za bieleho dňa rútia sa do tmy, na pravé poludnie tápu ako za noci. 15 Chráni bedára pred ich pažravosťou, chudobného pred násilím mocných, 16 takže bedár znovu dostáva nádej a ničomník si musí ústa zatvoriť. 17 Veru, šťastný je človek, ktorého Boh tresce, preto neodvrhuj pokarhanie Všemocného. 18 Lebo i keď raní, aj rany obviaže, ak udrie, vlastnou rukou zahojí. 19 Vyslobodí ťa zo šiestich nešťastí i zo siedmeho: nič zlé ťa nestihne. 20 Počas hladu zachráni ťa od smrti; za vojny pred ostrím meča. 21 Zacloní ťa pred bičom jazyka, nemusíš sa báť vpádu zločincov. 22 Vysmeješ sa násiliu i hladu, nebudeš sa obávať ani divej zveri, 23 budeš mať zmluvu s kamením, by šetrilo tvoje role, a poľná burina ťa nechá na pokoji. 24 Tvoja rodina bude žiť šťastne, keď navštíviš košiar, nájdeš ho celý. 25 Budeš sa dívať, ako sa množí tvoje potomstvo, ako sa rozrastá sťa tráva na poli. 26 V starom veku zostúpiš do hrobu, ako sa v pravý čas vŕšia snopy na mlátenie. 27 Toto všetko sme skúsili: je to pravda! Počúvni a využi to pre svoje dobro. Iba sám trpiaci pozná svoju biedu