4. kapitola

Dôvera v Boha

1 Elifaz z Temanu sa ujal slova a vravel:
2 Ak ti povieme niečo, môžeš to zniesť? Ktože by sa tu totiž mohol zdržať slova? 3 Pozri, ty si mnohých povzbudzoval, aby vydržali, vlieval si silu do rúk ochabnutých, 4 tvoje slová vzpružovali klesajúcich, podlamujúce kolená si posilňoval. 5 Ale teraz, keď došlo na teba, strácaš trpezlivosť, keď sa to dotklo teba, hrozíš sa. 6 Tvoja nábožnosť ti už nedáva posilu a tvoj čnostný život bezpečnú nádej? 7 Len uváž, kto kedy zahynul bez viny, kde si videl, že boli statoční zničení? 8 Sám som skúsil, že tí, ktorí orú zlobu a sejú hriech, musia ich aj žať. 9 Hynú pod dychom Božím, závan jeho hnevu ich znivočí. 10 Rev leva, štekot levíčat zamĺkne; zuby mladých levov sa vylámu. 11 Aj mocný lev hynie, keď nemá korisť, a mláďatá levice sa rozpŕchnu. 12 Slovo sa vkradlo do mojich uší, akýsi šepot zachytil môj sluch; 13 za nepokojných nočných preludov, keď človek upadá do tuhého spánku, 14 hrôza a triaška padli na mňa, až sa mi všetky kosti rozochveli. 15 Kýsi dych prešiel mi po tvári a vlasy mi po tele dupkom vstali. 16 Ktosi tu zastal, ale podobu som mu nerozoznal, akási vidina týčila sa predo mnou. Najprv tíš – nato som začul hlas: 17 "Či smrteľník môže byť spravodlivejší ako Boh a stvorenie čistejšie ako jeho Stvoriteľ? 18 Ak sa Boh plne nespolieha na vlastných sluhova a na svojich anjeloch chyby nachádza, 19 čože povedať o hosťoch v domoch hlinených, so základmi v zemskom prachu, ktoré možno zdrviť ako vtáčie hniezdo, 20 zboriť ich od svitu do mrku: miznú naveky a nik sa o nich nestará. 21 Vytrhli kolíky ich stanu, zomierajú skoro, lebo múdrosť nepoznali."