41. kapitola
1Veru, klamná by bola tvoja nádej, vyvrátiš sa na zem, len čo ho zahliadneš. 2Zdivočie, keď ho niekto vyruší zo spánku a postaví sa mu na odpor. 3Kto ho kedy napadol a zostal živý? Nikto, veru, pod celým šírym nebom. 4Neprejdem mlčaním popri jeho údoch, jeho neobyčajnej sile a súlade tela. 5Ktože mu vyzliekol jeho vrchné rúcho, prenikol cez jeho dvojité brnenie? 6Roztvoril niekto brány jeho tlamy a nazrel na hrozné rady jeho zubov? 7Chrbát má poskladaný zo samých štítov zapečatených pečaťou z kremeňa. 8Jeden do druhého tesne zapadá, že ani vzduch cez ne neprejde, 9každý sa pridŕža najbližšieho a nemožno ich ničím rozdvojiť. 10Keď sa mu kýchne, vyrazí žiarivý prúd; oči sa mu jagajú ako ranná zora. 11Z pažeráka mu vyráža plameň, sršiaci iskrami ohňa. 12Z nozdier mu vychádza dym, ako z kotla, čo kypí na vatre. 13Jeho dych môže aj uhlie rozpáliť, lebo mu z papule plamene šľahajú. 14V jeho šiji drieme sila a pred ním sa šíri hrôza. 15Svaly má pevne vedno zrastené, ako uliate, nepovolia pred ničím. 16Jeho srdce je tvrdé sťa skala, tvrdé ako spodný kameň v mlyne. 17Keď sa napriami, chlapiny sa zľaknú, aj morský príboj ustúpi. 18Ak ho zasiahne meč, oštep, šíp i strela, odrazia sa od neho; 19železo mu je ako slamka a bronz ako drevo práchnivé. 20Šíp vystrelený z luku ho na útek nezaženie, kamene z praku sú preň ako plevy. 21Kyjak mu je ako steblo slamy, vysmieva sa švihom šable. 22Naspodu má brnenie zo zubatých črepov, po blate sa vozí ako na saniach. 23Hlbočinu zvíri ako kotol vriacej vody, more zamieša ako voňavú masť v tégliku. 24Za sebou necháva svietiacu brázdu, víry za ním zdajú sa šedinami starca. 25Nemá rovného na celej zemi, utvorený bol, aby sa nikoho nebál. 26Aj na najvyšších zvysoka pozerá, on je kráľom nad všetkými hrdými zvieratami. Posledná Jóbova odpoveď