41. kapitola
1 Veru, klamná by bola tvoja nádej, vyvrátiš sa na zem, len čo ho zahliadneš. 2 Zdivočie, keď ho niekto vyruší zo spánku a postaví sa mu na odpor. 3 Kto ho kedy napadol a zostal živý? Nikto, veru, pod celým šírym nebom. 4 Neprejdem mlčaním popri jeho údoch, jeho neobyčajnej sile a súlade tela. 5 Ktože mu vyzliekol jeho vrchné rúcho, prenikol cez jeho dvojité brnenie? 6 Roztvoril niekto brány jeho tlamy a nazrel na hrozné rady jeho zubov? 7 Chrbát má poskladaný zo samých štítov zapečatených pečaťou z kremeňa. 8 Jeden do druhého tesne zapadá, že ani vzduch cez ne neprejde, 9 každý sa pridŕža najbližšieho a nemožno ich ničím rozdvojiť. 10 Keď sa mu kýchne, vyrazí žiarivý prúd; oči sa mu jagajú ako ranná zora. 11 Z pažeráka mu vyráža plameň, sršiaci iskrami ohňa. 12 Z nozdier mu vychádza dym, ako z kotla, čo kypí na vatre. 13 Jeho dych môže aj uhlie rozpáliť, lebo mu z papule plamene šľahajú. 14 V jeho šiji drieme sila a pred ním sa šíri hrôza. 15 Svaly má pevne vedno zrastené, ako uliate, nepovolia pred ničím. 16 Jeho srdce je tvrdé sťa skala, tvrdé ako spodný kameň v mlyne. 17 Keď sa napriami, chlapiny sa zľaknú, aj morský príboj ustúpi. 18 Ak ho zasiahne meč, oštep, šíp i strela, odrazia sa od neho; 19 železo mu je ako slamka a bronz ako drevo práchnivé. 20 Šíp vystrelený z luku ho na útek nezaženie, kamene z praku sú preň ako plevy. 21 Kyjak mu je ako steblo slamy, vysmieva sa švihom šable. 22 Naspodu má brnenie zo zubatých črepov, po blate sa vozí ako na saniach. 23 Hlbočinu zvíri ako kotol vriacej vody, more zamieša ako voňavú masť v tégliku. 24 Za sebou necháva svietiacu brázdu, víry za ním zdajú sa šedinami starca. 25 Nemá rovného na celej zemi, utvorený bol, aby sa nikoho nebál. 26 Aj na najvyšších zvysoka pozerá, on je kráľom nad všetkými hrdými zvieratami. Posledná Jóbova odpoveď