37. kapitola
1 Všetko toto desí moje srdce, že mi ide vyskočiť z pŕs. 2 Čujte, čujte len burácanie jeho hromu, akým to búrlivým hlasom rozpráva! 3 Ozýva sa pod celou nebeskou klenbou a jeho blesk siaha ku končinám zeme; 4 za tým nasleduje úžasný zvuk, keď zahrmí majestátnym hlasom; jeho blesky nič už nezadrží, zakiaľ jeho hrom ďalej nebom buráca. 5 Hej, Boh nám dáva vidieť zázračné veci, tvorí veľké diela, pre nás nepochopiteľné. 6 Keď snehu rozkáže: "Padaj na zem," lejakom: "Lejte sa prudko!" 7 Všetci ľudia sa musia zatvoriť doma a musia uznať, že je to jeho dielo; 8 divá zver musí pozaliezať do skrýš, poskrývať sa do svojich dier. 9 Uragán sa dvíha z južných strán, severák zasa prináša zimu. 10 Boh len dýchne a ľad sa utvorí, široké plochy vôd stvrdnú. 11 Oblaky napĺňa vodou, ktorú mraky za blýskania rozsievajú všade, 12 ako tak putujú navôkol podľa jeho vôle, aby konali, čo im rozkáže po celom okruhu zeme, 13 aby trestali jeho zem alebo siali dobrotu podľa jeho poslania. 14 Počúvaj, Jób, čo ti teraz poviem, nože porozmýšľaj o veľkých dielach Božích! 15 Chápeš, ako im Boh dáva úlohy? Ako v oblakoch blesky zapáli? 16 Chápeš, ako oblaky visia nad nami, predivné dielo toho, ktorý všetko vie, 17 a ty sa potíš v horúcich šatách, keď zem leží nehybná pod južným vetrom? 18 Môžeš vytepať ako on nebeskú klenbu, pevnú ako zrkadlo z liateho kovu? 19 Pouč nás teda, čo mu máme povedať, lebo všetko je temné, pokračovať nemožno! 20 Či možno Bohu rozkázať, kedy má hovoriť? Môže mu človek povedať, aby sa vyjadril? 21 Časom nevidieť slnko na nebi, keď je zakryté temnými mrakmi, potom zaveje vietor, mraky porozháňa 22 a od severu to zlatom zažiari. Boh sa obklopuje úžasným bleskom. 23 Ale Všemohúceho nemožno vyskúmať, má nesmiernu moc, ale je spravodlivý, je nesmierne dokonalý, neutláča nikoho. 24 Preto ľudia majú pred ním úctivú bázeň, každý múdry človek prejavuje mu úctivý obdiv.