37. kapitola
1Všetko toto desí moje srdce, že mi ide vyskočiť z pŕs. 2Čujte, čujte len burácanie jeho hromu, akým to búrlivým hlasom rozpráva! 3Ozýva sa pod celou nebeskou klenbou a jeho blesk siaha ku končinám zeme; 4za tým nasleduje úžasný zvuk, keď zahrmí majestátnym hlasom; jeho blesky nič už nezadrží, zakiaľ jeho hrom ďalej nebom buráca. 5Hej, Boh nám dáva vidieť zázračné veci, tvorí veľké diela, pre nás nepochopiteľné. 6Keď snehu rozkáže: "Padaj na zem," lejakom: "Lejte sa prudko!" 7Všetci ľudia sa musia zatvoriť doma a musia uznať, že je to jeho dielo; 8divá zver musí pozaliezať do skrýš, poskrývať sa do svojich dier. 9Uragán sa dvíha z južných strán, severák zasa prináša zimu. 10Boh len dýchne a ľad sa utvorí, široké plochy vôd stvrdnú. 11Oblaky napĺňa vodou, ktorú mraky za blýskania rozsievajú všade, 12ako tak putujú navôkol podľa jeho vôle, aby konali, čo im rozkáže po celom okruhu zeme, 13aby trestali jeho zem alebo siali dobrotu podľa jeho poslania. 14Počúvaj, Jób, čo ti teraz poviem, nože porozmýšľaj o veľkých dielach Božích! 15Chápeš, ako im Boh dáva úlohy? Ako v oblakoch blesky zapáli? 16Chápeš, ako oblaky visia nad nami, predivné dielo toho, ktorý všetko vie, 17a ty sa potíš v horúcich šatách, keď zem leží nehybná pod južným vetrom? 18Môžeš vytepať ako on nebeskú klenbu, pevnú ako zrkadlo z liateho kovu? 19Pouč nás teda, čo mu máme povedať, lebo všetko je temné, pokračovať nemožno! 20Či možno Bohu rozkázať, kedy má hovoriť? Môže mu človek povedať, aby sa vyjadril? 21Časom nevidieť slnko na nebi, keď je zakryté temnými mrakmi, potom zaveje vietor, mraky porozháňa 22a od severu to zlatom zažiari. Boh sa obklopuje úžasným bleskom. 23Ale Všemohúceho nemožno vyskúmať, má nesmiernu moc, ale je spravodlivý, je nesmierne dokonalý, neutláča nikoho. 24Preto ľudia majú pred ním úctivú bázeň, každý múdry človek prejavuje mu úctivý obdiv.