35. kapitola
Boh nie je k záležitostiam ľudí ľahostajný
1Potom Elihu pokračoval: 2Myslíš si, že svoje právo brániš, že svoju nevinnosť pred Bohom dokážeš, 3keď mu povieš: "Čo ťa do toho? Čo mám z toho, či som zhrešil alebo nie? 4Dobre, ja ti na to odpoviem a zároveň s tebou tvojim priateľom. 5Na nebo pozri a zamysli sa, pozoruj oblaky vysoko nad sebou! 6Ak páchaš hriechy, čo mu tým urobíš? Koľkokoľvek je tvojich zločinov, čo to preň znamená? 7Ak robíš spravodlivo, čo mu tým dávaš, čo môže získať od teba? 8Tvoja zloba dopadá na ľudí, ako si ty, a spravodlivosť, čo konáš, zasiahne len smrteľníka. 9Ľudia vzdychajú pod ťarchou útlaku, volajú o pomoc proti násiliu mocných, 10ale nik z nich sa nepýta: "Kde je Boh, môj Stvoriteľ, ktorý aj za noci ochranu dáva, 11ktorý nám dal viac zručnosti ako divej zveri, robí nás múdrejšími ako vtáctvo nebeské?" 12A tak, keď volajú o pomoc, nedá im odpoveď, pretože sú pyšní a zlí. 13Všetko márne, Boh ich nechce počuť, Všemohúci si ich nevšíma. 14Ešte horšie, keď vravíš, že ho nevidíš, že tvoj spor leží pred ním a čakáš na neho. 15Teraz však, keď Boží hnev ešte nezakročil, ako by si nevšímal ľudskú vzburu, 16naprázdno si Jób rozdrapuje ústa a nerozumne dve na tri tára.