32. kapitola
Elihu zakročí
1 Tak títo traja mužovia sa vzdali odpovedať Jóbovi, lebo neprestal myslieť, že je spravodlivý. 2 Tu vzkypel hnevom Elihu, syn Barakeela z Buzy, z rodu Ram. Vzkypel hnevom proti Jóbovi, lebo ten si namýšľal, že má pravdu proti Bohu, 3 a nahneval sa aj na jeho troch priateľov, lebo nenašli, čo odpovedať, a nechali zdanie, že Boh nemá pravdu. 4 Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli starší ako on, 5 ale keď videl, že tí traja nemali už odpoveď v ústach, nemohol zadržať svoj hnev. 6 Tak začal hovoriť Elihu, syn Barakeela z Buzy:Úvod
Ja som ešte mladý vekom, a vy ste už rokmi pokročilí, preto som úctivo váhal, bál som sa prednášať pred vami svoje vedomosti. 7 Povedal som si: Nech hovoria starší! Nech stárež prednáša múdrosť! 8 Ale duch Boží je v človeku, dych Všemohúceho dáva mu múdrosť; 9 starí vekom nie sú vždy múdri, starci vždy nevedia, čo je správne, 10 preto vás prosím, vypočujte ma, aj ja vám vyložím svoje vedomosti. 11 Pozrite, čakal som na vaše slová, načúval som vašim múdrym uzáverom, ako ste hľadali najvhodnejšie výrazy. 12 Pozorne som vám načúval, ale pozrite, Jóba nik z vás nepresvedčil, nikto z vás mu nedal správnu odpoveď! 13 Nehovorte teda: "My sme hľadali múdrosť, ale jeho môže len Boh zahnať na útek, človek nie!" 14 On proti mne nepovedal ani slovo, ani ja mu neodpoviem vašimi slovami. 15 Ak títo ľudia zostali zmätení, bez odpovede, ak už nemajú príhodné slová, 16 ja mám čakať, keď nič nehovoria, len tak stoja bez odpovede? 17 Aj ja chcem dať odpoveď za seba, vysloviť svoju mienku, 18 lebo som plný slov a duch v mojom vnútri nedá mi pokoja, 19 vo mne to kypí ako nové víno, čo roztŕha aj kožené mechy. 20 Aby som si uľavil, musím prehovoriť, musím sa dať do reči a odpovedať. 21 Nebudem nikomu nadŕžať, nikomu hovoriť lichotivé reči, 22 lebo neviem užívať lichotivé slová, inak by ma Stvoriteľ čoskoro zahubil. Jób je namyslený