32. kapitola
Elihu zakročí
1Tak títo traja mužovia sa vzdali odpovedať Jóbovi, lebo neprestal myslieť, že je spravodlivý. 2Tu vzkypel hnevom Elihu, syn Barakeela z Buzy, z rodu Ram. Vzkypel hnevom proti Jóbovi, lebo ten si namýšľal, že má pravdu proti Bohu, 3a nahneval sa aj na jeho troch priateľov, lebo nenašli, čo odpovedať, a nechali zdanie, že Boh nemá pravdu. 4Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli starší ako on, 5ale keď videl, že tí traja nemali už odpoveď v ústach, nemohol zadržať svoj hnev. 6Tak začal hovoriť Elihu, syn Barakeela z Buzy:ÚvodJa som ešte mladý vekom, a vy ste už rokmi pokročilí, preto som úctivo váhal, bál som sa prednášať pred vami svoje vedomosti. 7Povedal som si: Nech hovoria starší! Nech stárež prednáša múdrosť! 8Ale duch Boží je v človeku, dych Všemohúceho dáva mu múdrosť; 9starí vekom nie sú vždy múdri, starci vždy nevedia, čo je správne, 10preto vás prosím, vypočujte ma, aj ja vám vyložím svoje vedomosti. 11Pozrite, čakal som na vaše slová, načúval som vašim múdrym uzáverom, ako ste hľadali najvhodnejšie výrazy. 12Pozorne som vám načúval, ale pozrite, Jóba nik z vás nepresvedčil, nikto z vás mu nedal správnu odpoveď! 13Nehovorte teda: "My sme hľadali múdrosť, ale jeho môže len Boh zahnať na útek, človek nie!" 14On proti mne nepovedal ani slovo, ani ja mu neodpoviem vašimi slovami. 15Ak títo ľudia zostali zmätení, bez odpovede, ak už nemajú príhodné slová, 16ja mám čakať, keď nič nehovoria, len tak stoja bez odpovede? 17Aj ja chcem dať odpoveď za seba, vysloviť svoju mienku, 18lebo som plný slov a duch v mojom vnútri nedá mi pokoja, 19vo mne to kypí ako nové víno, čo roztŕha aj kožené mechy. 20Aby som si uľavil, musím prehovoriť, musím sa dať do reči a odpovedať. 21Nebudem nikomu nadŕžať, nikomu hovoriť lichotivé reči, 22lebo neviem užívať lichotivé slová, inak by ma Stvoriteľ čoskoro zahubil. Jób je namyslený