31. kapitola
Jóbova obrana
1Uzavrel som zmluvu so svojimi očami, ako by som sa teda mohol pozerať za pannou? 2A čo mi Boh zhora nadelil, aký údel mi dal Všemohúci z neba? 3Či nie skazu, aká patrí hriešnikovi, a nešťastie, čo má stihnúť zločinca? 4Či nevidí moje správanie a nepočíta všetky moje kroky? 5Ak som azda podvodne konal a zháňal som sa za klamstvom, 6nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe, zistí, že som nevinný. 7Ak som odbočil zo správnej cesty, ak moje srdce šlo za túžbou mojich očí, ak špina prilipla na mojich rukách, 8nech iný poje, čo som ja zasial, a čo mi narástlo, nech vytrhá s koreňmi! 9Ak som si dal srdce zvábiť ženou a číhaval som pri bráne blížneho, 10nech sa moja žena stane otrokyňou iného, nech s ňou obcujú cudzí! 11To by bol hanebný skutok, zločin, ktorý patrí pred sudcu. 12Bol by to oheň, ktorý zožiera ako peklo, všetok môj majetok by zničil. 13Ak som zavrhol spravodlivú vec svojho otroka alebo svojej otrokyne, keď svoj spor predniesli predo mňa, 14čo by som spravil, keď Boh zakročí, čo by som povedal, keď príde súdiť? 15Či ich nestvoril ten istý, ktorý mňa v útrobách utvoril? Či nás nestvoril v živote ten istý Boh? 16Ak som odoprel biednym, čo potrebovali, a nechal vdovám vyplakať si oči, 17ak som zjedol svoju skyvu sám a sirota ju so mnou nejedla – 18– sirota, čo ma od mlada ctila ako otca, ktorú som viedol ako starší brat, 19ak som videl niekoho hynúť bez šiat a bedára bez odevu chodiť, 20ak ma jeho telo nežehnalo, lebo sa nezohrial vlnou mojich oviec; 21ak som zdvihol ruku proti nevinnému, vediac, že mám na súde oporu, 22nech mi rameno od pleca odpadne, nech mi ruku vytrhnú z kĺbov! 23Ale mňa Božia moc napĺňa hrôzou, zo strachu pred jeho velebou nemôžem si takto počínať. 24Ak som vkladal svoju nádej do zlata, ak som zlato pokladal za svoju istotu, 25ak som sa pýšil svojím veľkým bohatstvom, že moje práce boli úspešné, 26ak som sa zadíval na slnce v jeho nádhere a na mesiac, ako si slávnostne nebom tiahne, 27a dal sa zviesť v kútiku srdca, aby som im zdvihol ruky na oslavný pozdrav, 28to by bolo zločinné previnenie, to by som zaprel Boha na nebi! 29Netešil som sa záhube nepriateľa, neradoval som sa, že ho nešťastie postihlo, 30Nedovolil som, aby môj jazyk zhrešil, a jeho život som si kliatbou nežiadal! 31Či čeľaď z môjho stanu nevravela: "Nech nikto z nás nehovorí zle o ňom, 32veď cudzinec nemusel nikdy vonku nocovať!" Lebo môj dom bol otvorený pre pocestného. 33Či som skrýval svoje hriechy, ako iní zvyknú, tajil svoju vinu u seba 34z obavy pred veľkým davom, zo strachu pred pohŕdaním občanov? Vari som zamĺkol a nevyšiel z dverí? 35Kiež by som bol láskavo vypočutý! Toto je moja posledná reč. Prosím, nech mi Všemohúci odpovie. 36Nech môj protivník napíše žalobný spis! Ja ho budem nosiť na svojom pleci, ovijem si s ním hlavu ako korunou, 37vydám mu počet z každého svojho kroku, ako knieža predstúpim pred neho. 38Ak moja zem kričala o pomstu proti mne a jej brázdy plakali s ňou, 39ak som jej úrodu jedol bezplatne a nechal hladom vzdychať tých, čo ju obrábali, 40a nech mi bodľač vzíde namiesto pšenice a miesto jačmeňa páchnuca burina! 4040b Koniec Jóbových slov.