30. kapitola
B. Terajšie utrpenie
1Teraz sa mi však posmievajú odo mňa mladší vekom, ľudia, ktorých otcov som nepovažoval za hodných, aby boli zadelení medzi strážnych psov môjho stáda. 2Čo by som bol mal zo sily ich rúk, keď stratili všetku svoju zdatnosť, 3vyčerpaní nedostatkom a hladom: korene obhrýzali na púšti, na tom smutnom mieste pustých zrúcanín. 4Lobodu trhali pri kroví, korene borievky boli ich chlebom. 5Vyhnaní zo spoločnosti ľudí, ktorí pokrikujú za nimi ako za zlodejmi, 6bývajú vo výmoľoch úbočí, v zemných a skalných dierach. 7Cez krovie zavýjajú, pod tŕním líhajú natlačení. 8Synovia darebákov, ba ľudí bez mena, z krajiny bičmi vyhnaní. 9Takýmto som sa stal predmetom posmechu, robia si o mne klebety. 10Ošklivím sa im, utekajú predo mnou, keď ma stretnú, odpľúvajú bezohľadne. 11Keďže Boh zlomil moju silu a pokoril ma, bezuzdne sa správajú voči mne. 12Útočia hromadne na moju pravú stranu, chceli by ma zahubiť, stavajú proti mne obliehacie valy. 13Lámu moju slabú obranu na moju záhubu, napádajú ma a nik im nebráni. 14Prichodia ako širokánskou trhlinou, valia sa pomedzi trosky. 15Hrôzy sa obrátili proti mne, sťa víchor zaháňajú moju odhodlanosť a moja nádej na víťazstvo zmizla ako oblak. 16Teraz už uniká zo mňa život a zachvacujú ma dni súženia. 17Za noci mi to vŕta v kostiach a v mojich žilách neustále bije. 18Šaty na nepoznanie zmenili mi chrchle, čo ma škrtia sťa golier tuniky. 19Boh sám uvrhol ma do blata, som iba prach a popol. 20Och, k tebe volám o pomoc a neodpovedáš mi, stojím tu, ale ty si ma nevšímaš. 21Ukrutne si sa zachoval ku mne, stíhaš ma svojou mocnou rukou. 22Zdvihol si ma a vetrom unášať ma dávaš, zmietaš mnou vo víroch búrky. 23Veď viem, že ma chceš smrti odovzdať, do jej domu, kde všetci živí stretnú sa. 24Či som nevystrel svoju dlaň k bedárovi, keď sa dožadoval spravodlivosti? 25Či som nemal súcit s tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? 26Keď som však ja úfal v šťastie, prišlo nešťastie, keď som očakával svetlo, prišla tma. 27Vnútornosti sa búria mi a nemôžu sa utíšiť, každý deň donáša mi nové útrapy. 28Zachmúrený chodím bez potechy, v zhromaždení vstávam len prosiť o pomoc. 29Stal som sa bratom šakalov a druhom pštrosov. 30Sčernela koža na mne, celé telo mi horúčkou horí. 31Harfu mi naladili na žalospevy a flautu na hlasy plačúcich.