30. kapitola
B. Terajšie utrpenie
1 Teraz sa mi však posmievajú odo mňa mladší vekom, ľudia, ktorých otcov som nepovažoval za hodných, aby boli zadelení medzi strážnych psov môjho stáda. 2 Čo by som bol mal zo sily ich rúk, keď stratili všetku svoju zdatnosť, 3 vyčerpaní nedostatkom a hladom: korene obhrýzali na púšti, na tom smutnom mieste pustých zrúcanín. 4 Lobodu trhali pri kroví, korene borievky boli ich chlebom. 5 Vyhnaní zo spoločnosti ľudí, ktorí pokrikujú za nimi ako za zlodejmi, 6 bývajú vo výmoľoch úbočí, v zemných a skalných dierach. 7 Cez krovie zavýjajú, pod tŕním líhajú natlačení. 8 Synovia darebákov, ba ľudí bez mena, z krajiny bičmi vyhnaní. 9 Takýmto som sa stal predmetom posmechu, robia si o mne klebety. 10 Ošklivím sa im, utekajú predo mnou, keď ma stretnú, odpľúvajú bezohľadne. 11 Keďže Boh zlomil moju silu a pokoril ma, bezuzdne sa správajú voči mne. 12 Útočia hromadne na moju pravú stranu, chceli by ma zahubiť, stavajú proti mne obliehacie valy. 13 Lámu moju slabú obranu na moju záhubu, napádajú ma a nik im nebráni. 14 Prichodia ako širokánskou trhlinou, valia sa pomedzi trosky. 15 Hrôzy sa obrátili proti mne, sťa víchor zaháňajú moju odhodlanosť a moja nádej na víťazstvo zmizla ako oblak. 16 Teraz už uniká zo mňa život a zachvacujú ma dni súženia. 17 Za noci mi to vŕta v kostiach a v mojich žilách neustále bije. 18 Šaty na nepoznanie zmenili mi chrchle, čo ma škrtia sťa golier tuniky. 19 Boh sám uvrhol ma do blata, som iba prach a popol. 20 Och, k tebe volám o pomoc a neodpovedáš mi, stojím tu, ale ty si ma nevšímaš. 21 Ukrutne si sa zachoval ku mne, stíhaš ma svojou mocnou rukou. 22 Zdvihol si ma a vetrom unášať ma dávaš, zmietaš mnou vo víroch búrky. 23 Veď viem, že ma chceš smrti odovzdať, do jej domu, kde všetci živí stretnú sa. 24 Či som nevystrel svoju dlaň k bedárovi, keď sa dožadoval spravodlivosti? 25 Či som nemal súcit s tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? 26 Keď som však ja úfal v šťastie, prišlo nešťastie, keď som očakával svetlo, prišla tma. 27 Vnútornosti sa búria mi a nemôžu sa utíšiť, každý deň donáša mi nové útrapy. 28 Zachmúrený chodím bez potechy, v zhromaždení vstávam len prosiť o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a druhom pštrosov. 30 Sčernela koža na mne, celé telo mi horúčkou horí. 31 Harfu mi naladili na žalospevy a flautu na hlasy plačúcich.