28. kapitola
Múdrosť je človeku nedosiahnuteľná
1 Sú bane na striebro a miesta, kde sa čistí zlato. 2 Železo dobýva sa zo zeme a meď sa leje z rudy. 3 Koniec vrstvy leží v temnote, človek skúma až po najďalšie medze čierne a temné kamene. 4 Cudzinci prekopávajú chodby na miestach ľudskej nohe neznámych, visia a klátia sa ďaleko od ľudí. 5 Zakiaľ zrno na chlieb vyrastá zo zeme, čo leží pod ňou, je sťa ohňom rozvrátené. 6 Ložiskom zafíru sú dnu jej kamene, posiate hrudkami zlata. 7 Chodník k nemu orol nepozná a oko sokola ho nezazrie. 8 Krok pyšných šeliem nekráčal po ňom, ani lev tadiaľ neblúdil. 9 Človek útočí aj na kremene, od základu hory obracia 10 a do brál tesá kanály, kde jeho oko zazrie vzácne kamene. 11 Skúma pramene riek a vyvedie na svetlo, čo bolo skryté. 12 Ale kde možno nájsť "múdrosť" a kde je nálezisko rozumnosti? 13 Nepozná človek cestu k nej, v krajine ľudskej nájsť sa nedá. 14 Hĺbky oceánu vravia: "U nás jej niet!" a more povie: "Nie je u mňa." 15 Nie, nedostať ju za tepané zlato, nemožno jej cenu zaplatiť striebrom. 16 Ofirským zlatom vyvážiť sa nedá, ani ónyxom nie a vzácnym zafírom. 17 Nie, nevyrovná sa jej zlato ani krištáľ, vymeniť sa nedá za zlaté predmety. 18 Koraly a krištáľ do úvahy neprídu; lepšie loviť múdrosť, ako vzácne perly. 19 Kušijský topás sa jej nevyrovná a vyvážiť sa nedá ani rýdzim zlatom. 20 Odkiaľ teda múdrosť prichádza a kde je nálezisko rozumnosti? 21 Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov a utajená je aj nebeskému vtáctvu. 22 Miesto zániku i Smrť toto vyhlasujú: "My sme o nej počuli len z chýru." 23 Ale Boh pozná cestu k nej, on sám vie, kde sa nachádza. 24 Lebo on dovidí až po hranice zeme a vidí všetko, čo je pod nebom. 25 Keď dal vetru váhu a vodám určil mieru, 26 keď dal i dažďu poriadok a cestu hromoblesku, 27 už vtedy videl múdrosť a ju ocenil, prenikol ju a vyskúšal jej hĺbku. 28 Potom povedal človeku: "Hľa, Boha sa báť, to je múdrosť a rozumnosť je vyhýbať sa zlému."