28. kapitola
Múdrosť je človeku nedosiahnuteľná
1Sú bane na striebro a miesta, kde sa čistí zlato. 2Železo dobýva sa zo zeme a meď sa leje z rudy. 3Koniec vrstvy leží v temnote, človek skúma až po najďalšie medze čierne a temné kamene. 4Cudzinci prekopávajú chodby na miestach ľudskej nohe neznámych, visia a klátia sa ďaleko od ľudí. 5Zakiaľ zrno na chlieb vyrastá zo zeme, čo leží pod ňou, je sťa ohňom rozvrátené. 6Ložiskom zafíru sú dnu jej kamene, posiate hrudkami zlata. 7Chodník k nemu orol nepozná a oko sokola ho nezazrie. 8Krok pyšných šeliem nekráčal po ňom, ani lev tadiaľ neblúdil. 9Človek útočí aj na kremene, od základu hory obracia 10a do brál tesá kanály, kde jeho oko zazrie vzácne kamene. 11Skúma pramene riek a vyvedie na svetlo, čo bolo skryté. 12Ale kde možno nájsť "múdrosť" a kde je nálezisko rozumnosti? 13Nepozná človek cestu k nej, v krajine ľudskej nájsť sa nedá. 14Hĺbky oceánu vravia: "U nás jej niet!" a more povie: "Nie je u mňa." 15Nie, nedostať ju za tepané zlato, nemožno jej cenu zaplatiť striebrom. 16Ofirským zlatom vyvážiť sa nedá, ani ónyxom nie a vzácnym zafírom. 17Nie, nevyrovná sa jej zlato ani krištáľ, vymeniť sa nedá za zlaté predmety. 18Koraly a krištáľ do úvahy neprídu; lepšie loviť múdrosť, ako vzácne perly. 19Kušijský topás sa jej nevyrovná a vyvážiť sa nedá ani rýdzim zlatom. 20Odkiaľ teda múdrosť prichádza a kde je nálezisko rozumnosti? 21Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov a utajená je aj nebeskému vtáctvu. 22Miesto zániku i Smrť toto vyhlasujú: "My sme o nej počuli len z chýru." 23Ale Boh pozná cestu k nej, on sám vie, kde sa nachádza. 24Lebo on dovidí až po hranice zeme a vidí všetko, čo je pod nebom. 25Keď dal vetru váhu a vodám určil mieru, 26keď dal i dažďu poriadok a cestu hromoblesku, 27už vtedy videl múdrosť a ju ocenil, prenikol ju a vyskúšal jej hĺbku. 28Potom povedal človeku: "Hľa, Boha sa báť, to je múdrosť a rozumnosť je vyhýbať sa zlému."