27. kapitola
Jób je nevinný a pozná Božiu moc
1 Potom Jób pokračoval vo svojej reči a povedal: 2 Ako žije Boh, ktorý mi odoprel spravodlivosť, na Všemohúceho, ktorý ma naplnil trpkosťou, 3 kým ešte život vo mne zostáva a Boží dych mnou hýbe, 4 z mojich perí nevyjde neprávosť, môj jazyk nevyriekne lož. 5 Nedaj, Bože, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ žijem, nevzdám sa svojej neviny. 6 Pevne sa pridŕžam svojho práva, nevzdávam sa, svedomie mi nevyčíta ani jeden z mojich dní. 7 Môjho nepriateľa nech stihne osud bezbožníka a môjho protivníka zhuba hriešnika! 8 Akú nádej ma bezbožník, keď prosí, keď k Bohu dušu pozdvihne? 9 Či Boh vyslyší jeho výkriky, keď tieseň dopadne na neho? 10 Môže mať nádej vo Všemohúcom a vzývať Boha, keď sa mu zachce? 11 Poučím vás o Božej moci, nezatajím vám úmysly Najvyššieho. 12 Ak ste vy všetci tieto veci videli, prečo rozprávate také prázdne nezmysly? Sofarova reč: prekliaty
13 Toto je osud Bohom určený bezbožnému, odmena, ktorú dostane násilník od Všemohúceho: 14 hoci by mal veľa synov, padnú mečom a jeho potomkovia budú hladovať; 15 ktorí prežijú, zomrú na mor a nebude vdov, čo by nad nimi plakali. 16 Hoci by nahrabal striebra ako prachu a nazbieral šatstva ako hliny, 17 len nech to zbiera! Spravodlivý ich bude nosiť a jeho striebro rozdelí medzi nevinných. 18 Dom, čo si vystaval, je krehký ako vtáčie hniezdo, ako prístrešie, čo si robí hájnik. 19 Líha si bohatý, ale naposledy, keď otvorí oči, už nemá nič. 20 Hrôza ho strhne ako povodeň, víchrica ho odnesie za noci, 21 východný vietor ho zdvihne a schytí, hodí ho ďaleko od miesta, kde býval. 22 Vrhne sa naň bez milosti, úžasnou silou ním zalomcuje, 23 schváti ho do svojich pazúrov a zavýja nad ním, kdekoľvek skončí. Múdrosť je človeku nedosiahnuteľná