27. kapitola
Jób je nevinný a pozná Božiu moc
1Potom Jób pokračoval vo svojej reči a povedal: 2Ako žije Boh, ktorý mi odoprel spravodlivosť, na Všemohúceho, ktorý ma naplnil trpkosťou, 3kým ešte život vo mne zostáva a Boží dych mnou hýbe, 4z mojich perí nevyjde neprávosť, môj jazyk nevyriekne lož. 5Nedaj, Bože, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ žijem, nevzdám sa svojej neviny. 6Pevne sa pridŕžam svojho práva, nevzdávam sa, svedomie mi nevyčíta ani jeden z mojich dní. 7Môjho nepriateľa nech stihne osud bezbožníka a môjho protivníka zhuba hriešnika! 8Akú nádej ma bezbožník, keď prosí, keď k Bohu dušu pozdvihne? 9Či Boh vyslyší jeho výkriky, keď tieseň dopadne na neho? 10Môže mať nádej vo Všemohúcom a vzývať Boha, keď sa mu zachce? 11Poučím vás o Božej moci, nezatajím vám úmysly Najvyššieho. 12Ak ste vy všetci tieto veci videli, prečo rozprávate také prázdne nezmysly?Sofarova reč: prekliaty
13Toto je osud Bohom určený bezbožnému, odmena, ktorú dostane násilník od Všemohúceho: 14hoci by mal veľa synov, padnú mečom a jeho potomkovia budú hladovať; 15ktorí prežijú, zomrú na mor a nebude vdov, čo by nad nimi plakali. 16Hoci by nahrabal striebra ako prachu a nazbieral šatstva ako hliny, 17len nech to zbiera! Spravodlivý ich bude nosiť a jeho striebro rozdelí medzi nevinných. 18Dom, čo si vystaval, je krehký ako vtáčie hniezdo, ako prístrešie, čo si robí hájnik. 19Líha si bohatý, ale naposledy, keď otvorí oči, už nemá nič. 20Hrôza ho strhne ako povodeň, víchrica ho odnesie za noci, 21východný vietor ho zdvihne a schytí, hodí ho ďaleko od miesta, kde býval. 22Vrhne sa naň bez milosti, úžasnou silou ním zalomcuje, 23schváti ho do svojich pazúrov a zavýja nad ním, kdekoľvek skončí. Múdrosť je človeku nedosiahnuteľná