18. kapitola
Hnev nezmôže nič proti poriadku spravodlivosti
1Potom Bildad zo Šuachu odpovedal: 2Kedy už prestanete s vašimi rečami? Dobre si rozmyslite, potom budeme hovoriť! 3Ako si to predstavuješ, že nás za hovädá pokladáš? V tvojich očiach sme len divá zver? 4Ó, keď ty aj od hnevu pukneš, či sa zem stane púšťou, aby dokázala, že ty máš pravdu, alebo skaly sa pohnú zo svojho miesta? 5Nie veru, ale svetlo bezbožníka zhasne, nezažiari plameň na jeho ohnisku; 6pohasne svetlo v jeho stane, celkom zhasne lampa, čo nad ním svietila. 7Nohy sa mu potkýnajú pre jeho zlobu a jeho plány zhodia ho na zem; 8rúti sa nohami rovno do siete, bo kráča po sieti, čo zakrýva jamu, 9osídlo ho chytí za pätu, pasca sa nad ním zatvorí, 10lebo na zemi je skrytá slučka pre neho, na chodníku ho pasca čaká. 11Odvšadiaľ sa rúti na neho strach, všade ho za pätami stíha. 12Jeho druhom sa stáva hlad, nešťastie je stále po jeho boku. 13Choroba mu rozožiera kožu, prvorodenec smrti hltá mu údy. 14Vytrhnú ho z bezpečného domova a privedú pred hrozného kráľa, 15v jeho stane nik nebude bývať, sírou bude posypané jeho bydlisko. 16Zoschnú mu korene naspodku a hore mu konáre zvädnú. 17Pamiatka naň vymizne z krajiny, nezanechá meno na svete. 18Zaženú ho zo svetla do tmy, zapudia ho zo sveta živých. 19Nezanechá potomka ani dediča v národe, nikoho nenechá na svojom mieste. 20Na západe užasnú pri zvesti o jeho páde, na východe sa zdesením zachvejú. 21Taký je veru osud príbytkov hriešnikov, domovov tých, čo na Boha nedbajú! Víťazstvo viery u človeka opusteného Bohom i ľuďmi