18. kapitola
Hnev nezmôže nič proti poriadku spravodlivosti
1 Potom Bildad zo Šuachu odpovedal: 2 Kedy už prestanete s vašimi rečami? Dobre si rozmyslite, potom budeme hovoriť! 3 Ako si to predstavuješ, že nás za hovädá pokladáš? V tvojich očiach sme len divá zver? 4 Ó, keď ty aj od hnevu pukneš, či sa zem stane púšťou, aby dokázala, že ty máš pravdu, alebo skaly sa pohnú zo svojho miesta? 5 Nie veru, ale svetlo bezbožníka zhasne, nezažiari plameň na jeho ohnisku; 6 pohasne svetlo v jeho stane, celkom zhasne lampa, čo nad ním svietila. 7 Nohy sa mu potkýnajú pre jeho zlobu a jeho plány zhodia ho na zem; 8 rúti sa nohami rovno do siete, bo kráča po sieti, čo zakrýva jamu, 9 osídlo ho chytí za pätu, pasca sa nad ním zatvorí, 10 lebo na zemi je skrytá slučka pre neho, na chodníku ho pasca čaká. 11 Odvšadiaľ sa rúti na neho strach, všade ho za pätami stíha. 12 Jeho druhom sa stáva hlad, nešťastie je stále po jeho boku. 13 Choroba mu rozožiera kožu, prvorodenec smrti hltá mu údy. 14 Vytrhnú ho z bezpečného domova a privedú pred hrozného kráľa, 15 v jeho stane nik nebude bývať, sírou bude posypané jeho bydlisko. 16 Zoschnú mu korene naspodku a hore mu konáre zvädnú. 17 Pamiatka naň vymizne z krajiny, nezanechá meno na svete. 18 Zaženú ho zo svetla do tmy, zapudia ho zo sveta živých. 19 Nezanechá potomka ani dediča v národe, nikoho nenechá na svojom mieste. 20 Na západe užasnú pri zvesti o jeho páde, na východe sa zdesením zachvejú. 21 Taký je veru osud príbytkov hriešnikov, domovov tých, čo na Boha nedbajú! Víťazstvo viery u človeka opusteného Bohom i ľuďmi