16. kapitola
Od ľudskej nespravodlivosti k Božej spravodlivosti
1Potom povedal Jób: 2Takých rečí počul som už premnoho. Akí odporní tešitelia ste, všetci do jedného, 3keď mi vravíte: "Nebude konca týmto rečiam do vetra? Prečo si taký tvrdohlavý v odpovediach?" 4Veď aj ja by som mohol hovoriť ako vy, keby ste vy boli na mojom mieste, mohol by som vás zasypať rečami a krútiť hlavou nad vaším osudom! 5Ale nie, ja by som vás radšej povzbudil, svoj súcit by som nechal tiecť prúdom. 6Ak rozprávam, moja bolesť neustáva, ak zatíchnem, neopúšťa ma. 7Zatiaľ môj priateľ ma mučí falošnou potechou, osopil sa na mňa so svojimi druhmi. 8Ako svedok vystúpil proti mne, luhár svedčí proti mne, rovno do tváre, 9vo svojom hneve ma ničí, jeho nenávisť je zrejmá, zubami škrípe proti mne. Moji protivníci očami ma prekáľajú, 10zuby na mňa vycierajú, svojím posmechom ma zauškujú, všetci sa spikli proti mne. 11Veru, Boh ma vydal nespravodlivým napospas, vrhol ma do rúk zlých ľudí. 12Žil som si pokojne a on ma vrhol do víru, schytil ma za šiju, aby ma zlámal. Za terč si ma postavil, 13jeho strely lietajú na mňa zo všetkých strán, kruto mi roztína boky a žlč mi rozlieva po zemi. 14Dáva mi ranu za ranou, rúti sa na mňa ako bojovník. 15Ušil som si vrece, zakryl svoje telo, hlavu som si do prachu vnoril. 16Tvár mám rozpálenú od veľkého plaču, smrteľné tiene vrúbia mi oči 17a predsa, násilie neväzí na mojich rukách a moje modlitby boli úprimné. 18Ó, zem, krv moju nepokrývaj, nech neprestáva kričať po spravodlivosti! 19Lebo pozri len! Môj svedok je v nebi, na výšinách je môj obhajca. 20Ten vykladá moje myšlienky u Boha, pred ním tečú moje slzy. 21Kiež by bol niekto, kto by bránil človeka u Boha, ako bráni človek seberovného. 22Lebo roky môjho života sú spočítané, dávam sa na cestu, odkiaľ niet návratu.