16. kapitola
Od ľudskej nespravodlivosti k Božej spravodlivosti
1 Potom povedal Jób: 2 Takých rečí počul som už premnoho. Akí odporní tešitelia ste, všetci do jedného, 3 keď mi vravíte: "Nebude konca týmto rečiam do vetra? Prečo si taký tvrdohlavý v odpovediach?" 4 Veď aj ja by som mohol hovoriť ako vy, keby ste vy boli na mojom mieste, mohol by som vás zasypať rečami a krútiť hlavou nad vaším osudom! 5 Ale nie, ja by som vás radšej povzbudil, svoj súcit by som nechal tiecť prúdom. 6 Ak rozprávam, moja bolesť neustáva, ak zatíchnem, neopúšťa ma. 7 Zatiaľ môj priateľ ma mučí falošnou potechou, osopil sa na mňa so svojimi druhmi. 8 Ako svedok vystúpil proti mne, luhár svedčí proti mne, rovno do tváre, 9 vo svojom hneve ma ničí, jeho nenávisť je zrejmá, zubami škrípe proti mne. Moji protivníci očami ma prekáľajú, 10 zuby na mňa vycierajú, svojím posmechom ma zauškujú, všetci sa spikli proti mne. 11 Veru, Boh ma vydal nespravodlivým napospas, vrhol ma do rúk zlých ľudí. 12 Žil som si pokojne a on ma vrhol do víru, schytil ma za šiju, aby ma zlámal. Za terč si ma postavil, 13 jeho strely lietajú na mňa zo všetkých strán, kruto mi roztína boky a žlč mi rozlieva po zemi. 14 Dáva mi ranu za ranou, rúti sa na mňa ako bojovník. 15 Ušil som si vrece, zakryl svoje telo, hlavu som si do prachu vnoril. 16 Tvár mám rozpálenú od veľkého plaču, smrteľné tiene vrúbia mi oči 17 a predsa, násilie neväzí na mojich rukách a moje modlitby boli úprimné. 18 Ó, zem, krv moju nepokrývaj, nech neprestáva kričať po spravodlivosti! 19 Lebo pozri len! Môj svedok je v nebi, na výšinách je môj obhajca. 20 Ten vykladá moje myšlienky u Boha, pred ním tečú moje slzy. 21 Kiež by bol niekto, kto by bránil človeka u Boha, ako bráni človek seberovného. 22 Lebo roky môjho života sú spočítané, dávam sa na cestu, odkiaľ niet návratu.