13. kapitola
1Všetko toto som videl na vlastné oči, počul na vlastné uši a porozumel tomu. 2Koľko vy viete, toľko viem aj ja, v ničom nie som horší od vás. 3Lež ja chcem hovoriť so Všemohúcim, pred samým Bohom dôkazy zložiť, 4lebo vy len pravdu luhárstvom špiníte, zošívači lží, všetci do jedného! 5Ach, keby ste sa radšej odmlčali a ticho bolo vašou múdrosťou! 6Teraz počúvajte moje dôkazy, pozorní buďte, keď vám svoj spor prednesiem. 7Či chcete brániť Boha lživými rečami, za neho podvodne rozprávať? 8Chcete hovoriť namiesto neho, chcete byť zástupcami Boha? 9Bude to správne, keď sa vás spýta? Či ho môžete oklamať, ako klamete človeka? 10Veru, veľmi prísne vás pokarhá, ak tajne komu stranu držíte. 11Či vás neschváti hrôza pred jeho majestátom a úžas z neho nepadne na vás? 12Vaše pripomienky sú samý popol, vaše pyšné reči sú obrany z blata. 13Buďte ticho! Nechajte hovoriť mňa, potom nech sa mi stane čokoľvek! 14Vystavím sa smrteľnému nebezpečenstvu, svoj život si kladiem na dlaň. 15Ak ma má zabiť, čože si počať, musím svoju vec obrániť pred ním. 16A v tom bude iste záruka môjho úspechu, lebo veď bezbožník by sa neodvážil pred neho. 17Dobre počúvajte moje slová, venujte pozornosť môjmu vyhláseniu: 18hľa, svoj prípad prednášam na súd, som si istý, že uzná moju nevinu. 19Ktože mi môže na súde niečo dokázať, že by ma umlčal a priviedol na smrť? 20Bože, iba dve podmienky mi splň, potom sa nebudem pred tebou skrývať: 21odtiahni zo mňa svoju ťažkú ruku a nedes ma svojimi hrozbami! 22Potom ma predvolaj a ja ti odpoviem, alebo ja prehovorím prvý a odpovieš mi ty. 23Z koľkých prečinov a hriechov som obvinený, oznám mi moje urážky a hriechy! 24Prečo sa na mňa hneváš a zaobchádzaš so mnou ako s nepriateľom? 25Chceš prenasledovať vetrom hnaný lístok, naháňať zoschnutú plevu, 26keď mi predpisuješ horké tresty a pričítaš hriechy mladosti? 27Nohy mi do klady zatváraš, strážiš každučký môj čin a na moje nohy vtláčaš otrocké znaky, 28že sa človek rozpadáva ako práchnivé drevo, ako šat moľmi rozožratý.