12. kapitola
Božia múdrosť sa prejavuje najmä v jeho ničivej moci
1 Vtedy odpovedal Jób: 2 Bezpochyby, vy ste ľudia dokonalí a s vami vymrie všetka Múdrosť! 3 Ale i ja mám rozum tak ako vy, v ničom nie som horší od vás; kto by všetko toto nevedel? 4 A predsa som priateľovi na posmech, lebo volám k Bohu, aby mi dal odpoveď, na posmech som, hoci som nevinný a nábožný. 5 Šťastný v myšlienkach pohŕda nešťastným, ktorý sa pod údermi kláti, 6 zakiaľ stany zbojcov sú na pokoji, tí, čo Boha hnevajú, žijú si bezpečne, akoby Boha v hrsti mali! 7 Ale spýtaj sa zveri, nech ťa poučí, nebeských vtákov, nech ti povedia, 8 zemských plazov, nech ťa poučia, a morských rýb, nech ti oznámia! 9 Kto by z toho všetkého nemohol poznať, že to stvorila Božia ruka? 10 On má v rukách život všetkého, čo žije, i dych každého človeka. 11 Či ucho nerozozná reči, ako podnebie chutná zas jedlo? 12 Šediny prinášajú človeku múdrosť a s vysokým vekom prichádza mu rozvaha, 13 ale všetka múdrosť i moc je od Boha, jemu patrí rozumnosť a rozvaha. 14 Ak on niečo zrúca, nik to znovu nepostaví, koho on zatvorí, tomu neotvorí nikto. 15 Ak zastaví vody, nastane suchota, ak ich porozpúšťa, rozvracajú zem. 16 Moc i úspech sú od neho, v jeho moci je poblúdený i ten, čo ho zviedol. 17 Radcov necháva správať sa ako bláznov a sudcov zbavuje rozumu. 18 Rozväzuje putá uložené kráľmi a týchto zbavuje znakov kráľovskej moci. 19 Kňazov necháva správať sa ako bláznov a veľkomožných privádza k pádu. 20 Umlčí tých, ktorým ľudia verili, a starcom úsudok odníma. 21 Potupou zahŕňa kniežatá, zráža spupnosť mocných. 22 Odkrýva tajomstvá ukryté v temnotách a svetlo vnáša do hlbokej tmy. 23 Zveľadí národy a nechá ich vymrieť. Rozšíri ich a potom zas vykorení. 24 Odníme múdrosť vladárom krajiny a nechá ich blúdiť bezcestnou púšťou, 25 tápať vo tme, bez svetla, nechá ich blúdiť ako opitých.