11. kapitola
Božia múdrosť požaduje Jóbovo priznanie
1Potom prehovoril Sofar z Naamatu: 2Či toľké reči majú zostať bez odpovede, človek mnohovravný má mať vždy pravdu? 3Tvoje dlhé reči vari všetkých umlčia, budeš sa vysmievať a nik ťa nevysmeje? 4Ty vravíš: "Moje správanie je správne, čistý som v Božích očiach." 5Kiež by Boh prehovoriť ráčil a vlastnými ústami ti odpovedal, 6vyjavil ti taje Múdrosti, aké podivuhodné účinky má, vtedy by si vedel, že žiada menej, ako si zaslúžiš. 7Môžeš ty preniknúť tajomstvá Božie, preskúmať dokonalosti Všemohúceho? 8To je vyššie ako nebesia; nič nedokážeš. Hlbšie je to ako podsvetie; nič nezrozumieš. 9Ich miera je dlhšia ako zem a širšia ako oceán. 10Ak Boh prejde pomimo a utají to, alebo vyhlási verejne, kto mu to zabráni? 11Lebo on vie, ktorí ľudia sú zlí, a keď vidí zlobu, či si ju nevšimne? 12Či môže zmúdrieť nerozumný človek a z divého osla zrodiť sa muž? 13Kiež by si teraz svoju myseľ pripravil a svoje ruky zdvihol k modlitbe! 14Ak si konal zlo, odhoď ho, nedaj zlobe prebývať v tvojom stane! 15Potom môžeš zdvihnúť svoju tvár bez viny, budeš pevný, nepoznáš strach. 16Vtedy zabudneš na svoje útrapy, budú len spomienkou na dávnu povodeň, 17potom začneš život jasnejší než poludnie a tma sa ti na ráno premení. 18Budeš mať dôveru, lebo máš nádej, rozhliadnuc sa navôkol pokojne si ľahneš. 19Kým budeš odpočívať, nik ťa nevyruší. Veľkí ľudia prídu hľadať tvoju priazeň. 20Bezbožných postihne slepota, nemajú úniku, jedinou nádejou je im zúfalstvo. Božia múdrosť sa prejavuje najmä v jeho ničivej moci