11. kapitola
Božia múdrosť požaduje Jóbovo priznanie
1 Potom prehovoril Sofar z Naamatu: 2 Či toľké reči majú zostať bez odpovede, človek mnohovravný má mať vždy pravdu? 3 Tvoje dlhé reči vari všetkých umlčia, budeš sa vysmievať a nik ťa nevysmeje? 4 Ty vravíš: "Moje správanie je správne, čistý som v Božích očiach." 5 Kiež by Boh prehovoriť ráčil a vlastnými ústami ti odpovedal, 6 vyjavil ti taje Múdrosti, aké podivuhodné účinky má, vtedy by si vedel, že žiada menej, ako si zaslúžiš. 7 Môžeš ty preniknúť tajomstvá Božie, preskúmať dokonalosti Všemohúceho? 8 To je vyššie ako nebesia; nič nedokážeš. Hlbšie je to ako podsvetie; nič nezrozumieš. 9 Ich miera je dlhšia ako zem a širšia ako oceán. 10 Ak Boh prejde pomimo a utají to, alebo vyhlási verejne, kto mu to zabráni? 11 Lebo on vie, ktorí ľudia sú zlí, a keď vidí zlobu, či si ju nevšimne? 12 Či môže zmúdrieť nerozumný človek a z divého osla zrodiť sa muž? 13 Kiež by si teraz svoju myseľ pripravil a svoje ruky zdvihol k modlitbe! 14 Ak si konal zlo, odhoď ho, nedaj zlobe prebývať v tvojom stane! 15 Potom môžeš zdvihnúť svoju tvár bez viny, budeš pevný, nepoznáš strach. 16 Vtedy zabudneš na svoje útrapy, budú len spomienkou na dávnu povodeň, 17 potom začneš život jasnejší než poludnie a tma sa ti na ráno premení. 18 Budeš mať dôveru, lebo máš nádej, rozhliadnuc sa navôkol pokojne si ľahneš. 19 Kým budeš odpočívať, nik ťa nevyruší. Veľkí ľudia prídu hľadať tvoju priazeň. 20 Bezbožných postihne slepota, nemajú úniku, jedinou nádejou je im zúfalstvo. Božia múdrosť sa prejavuje najmä v jeho ničivej moci