5. kapitola
Uzdravenie chorého pri Betesdskom rybníku
1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betesda, ktorý má päť stĺpových siení. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda zvíri. 4Lebo Pánov anjel zostupoval z času na čas do rybníka a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho trápila akákoľvek choroba. 5Bol tam aj človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a dozvedel sa, že je už dlho chorý, spýtal sa ho: "Chceš byť zdravý?" 7Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, keď sa voda zvíri. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde." 8Ježiš mu povedal: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" 9Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: "Dnes je sobota. Nesmieš nosiť lôžko!" 11Ale on odpovedal: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď.‘" 12Pýtali sa ho: "Kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď‘?" 13Ale uzdravený nevedel, kto to bol, lebo Ježiš sa vzdialil zo zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v Chráme a povedal mu: "Pozri, ozdravel si, nepáchaj už hriechy, aby ťa nepostihlo niečo horšie." 15A ten človek šiel povedať Židom, že to Ježiš ho uzdravil. 16Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil také veci v sobotu. 17Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje aj teraz, aj ja pracujem." 18Preto sa Židia usilovali ešte väčšmi zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a tak sa robil rovným Bohu.Reči o Synovom diele
19Ježiš im odpovedal a hovoril: "Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí aj Syn. 20Lebo Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a vracia im život, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22Lebo Otec nikoho nesúdi a všetok súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna, tak ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, ožijú. 26Lebo ako Otec má život v sebe samom, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe samom. 27A ako Synovi človeka dal mu aj právomoc súdiť. 28Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29a vyjdú: tí, čo robili dobre, vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, vzkriesení pre odsúdenie. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je platné. 32Ale je niekto iný, čo vydáva svedectvo o mne, a viem, že je platné svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35Ján bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jej svetle. 36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tie skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37Otec, ktorý ma poslal, vydáva svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo nemá svoj príbytok vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 39Vy skúmate Písma, lebo si myslíte, že keď ich máte, máte večný život, a práve ony vydávajú svedectvo o mne, 40ale vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41Ja neprijímam slávu od ľudí, 42ale vás poznám: vy nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Ak príde niekto iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá prichádza od samého Boha! 45Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca, iný na vás žaluje: Mojžiš, v ktorého skladáte svoju nádej. 46Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?"