Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

4. kapitola

Ježiš u Samaritánov

1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján,
2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 4 Musel prechádzať cez Samáriu. 5 Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jakubova studňa. Ježiš, unavený z cesty, sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7 Tu prišla po vodu žena zo Samárie. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" (Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.) 10 Ježiš jej odvetil: "Keby si poznala dar od Boha a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." 11 Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" 13 Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znovu smädný. 14 Ale kto sa napije vody, ktorú mu ja dám, nebude nikdy smädný. Voda, ktorú mu ja dám, stane sa v ňom prameňom prúdiacej vody, ktorá dáva večný život." 15 Žena mu povedala: "Pane, daj mi takú vodu, aby som už nebola smädná a nemusela som sem chodiť čerpať!" 16 Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" 17 Žena odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej povedal: "Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ 18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." 19 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." 21 Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a v pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. 24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a v pravde." 25 Žena mu povedala: "Viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus. Keď ten príde, vysvetlí nám všetko." 26 Ježiš jej povedal: "Ja som to, ktorý sa rozprávam s tebou." 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "O čom sa s ňou rozprávaš?" 28 Žena nechala svoju nádobu, bežala do mesta a vravela ľuďom: 29 "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" 30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31 Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" 32 On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." 33 Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" 34 Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo. 35 Nevravíte aj vy: Ešte štyri mesiace a bude žatva? Ale ja vám hovorím: Rozhliadnite sa a hľaďte na polia, že sú biele na žatvu! 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, takže sa spolu tešia aj rozsievač, aj žnec. 37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste sa nenamáhali. Namáhali sa iní a vy dedíte z ich námahy." 39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41 A oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 Žene povedali: "Už neveríme pre tvoje reči, lebo sami sme ho počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."

Ježiš v Galilei

43 O dva dni odišiel stadiaľ do Galiley.
44 Ježiš sám na sebe vydal svedectvo, že prorok nemá úctu vo svojej vlasti. 45 Keď však prišiel do Galiley, Galilejčania ho privítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatok v Jeruzaleme, lebo aj oni tam boli na sviatok.

Druhé znamenie v Káne: uzdravenie syna kráľovského úradníka

46 Prišiel teda znovu do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.
47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už zomieral. 48 Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a zázraky, neveríte." 49 Kráľovský úradník mu povedal: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!" 50 Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" A ten človek uveril Ježišovmu slovu a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali mu, že jeho dieťa žije. 52 Spýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o siedmej hodine mu prešla horúčka." 53 Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom. 54 Toto nové znamenie, druhé, Ježiš urobil, keď sa vrátil z Judey do Galiley.