4. kapitola
Ježiš u Samaritánov
1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 4Musel prechádzať cez Samáriu. 5Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jakubova studňa. Ježiš, unavený z cesty, sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7Tu prišla po vodu žena zo Samárie. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" 8Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" (Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.) 10Ježiš jej odvetil: "Keby si poznala dar od Boha a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." 11Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" 13Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znovu smädný. 14Ale kto sa napije vody, ktorú mu ja dám, nebude nikdy smädný. Voda, ktorú mu ja dám, stane sa v ňom prameňom prúdiacej vody, ktorá dáva večný život." 15Žena mu povedala: "Pane, daj mi takú vodu, aby som už nebola smädná a nemusela som sem chodiť čerpať!" 16Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" 17Žena odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej povedal: "Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ 18lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." 19Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." 21Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a v pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. 24Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a v pravde." 25Žena mu povedala: "Viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus. Keď ten príde, vysvetlí nám všetko." 26Ježiš jej povedal: "Ja som to, ktorý sa rozprávam s tebou." 27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "O čom sa s ňou rozprávaš?" 28Žena nechala svoju nádobu, bežala do mesta a vravela ľuďom: 29"Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" 30Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" 32On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." 33Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" 34Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo. 35Nevravíte aj vy: Ešte štyri mesiace a bude žatva? Ale ja vám hovorím: Rozhliadnite sa a hľaďte na polia, že sú biele na žatvu! 36Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, takže sa spolu tešia aj rozsievač, aj žnec. 37Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste sa nenamáhali. Namáhali sa iní a vy dedíte z ich námahy." 39Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." 40Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41A oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42Žene povedali: "Už neveríme pre tvoje reči, lebo sami sme ho počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."Ježiš v Galilei
43O dva dni odišiel stadiaľ do Galiley. 44Ježiš sám na sebe vydal svedectvo, že prorok nemá úctu vo svojej vlasti. 45Keď však prišiel do Galiley, Galilejčania ho privítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatok v Jeruzaleme, lebo aj oni tam boli na sviatok.Druhé znamenie v Káne: uzdravenie syna kráľovského úradníka
46Prišiel teda znovu do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. 47Keď počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už zomieral. 48Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a zázraky, neveríte." 49Kráľovský úradník mu povedal: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!" 50Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" A ten človek uveril Ježišovmu slovu a šiel. 51Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali mu, že jeho dieťa žije. 52Spýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o siedmej hodine mu prešla horúčka." 53Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom. 54Toto nové znamenie, druhé, Ježiš urobil, keď sa vrátil z Judey do Galiley.