3. kapitola
Rozhovor s Nikodémom
1 Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: "Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, ako ty robíš, ak nie je s ním Boh." 3 Ježiš mu odpovedal:"Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." 4 Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?" 5 Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť. 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." 9 Nikodém sa ho opýtal: "Ako sa to môže stať?" 10 Ježiš mu odvetil: "Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš? 11 Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto verí, mal v ňom večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby bol svet skrze neho spasený. 18 Kto verí v Syna, nebude odsúdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v Meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A súd je v tomto: svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho zlé skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, vychádza na svetlo, aby sa vyjavilo, že svoje skutky konal v Bohu." Ježišovo účinkovanie v Judei. Jánovo posledné svedectvo
22 Potom išiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23 Aj Ján krstil v Ajnone, blízko Salimu, lebo tam bolo mnoho vody. Ľudia prichádzali a dávali sa krstiť. 24 Ján vtedy ešte nebol uvrhnutý do väzenia. 25 Medzi Jánovými učeníkmi a Židmi vznikol spor o očisťovaní. 26 Prišli k Jánovi a povedali mu: "Rabbi, aj ten človek, čo bol s tebou za Jordánom a ty si mu vydal svedectvo, ten je tu a krstí a všetci idú k nemu." 27 Ján odpovedal: "Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy sami ste svedkami, že som povedal: ‚Ja nie som Mesiáš, ale bol som poslaný ako jeho predchodca.‘ 29 Kto má nevestu, ten je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. Taká je moja radosť a tá je úplná. 30 On musí rásť a mňa musí ubúdať. 31 Kto prichádza z neba, je nad všetkými. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. 33 Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34 Koho poslal Boh, ten hovorí slová Boha, lebo on dáva Ducha neobmedzene. 35 Otec miluje Syna a vložil všetko do jeho rúk. 36 Kto verí v Syna, má večný život, ale kto odmieta vieru v Syna, neuzrie život. Boží hnev spočíva na ňom."