3. kapitola
Rozhovor s Nikodémom
1Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: "Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, ako ty robíš, ak nie je s ním Boh." 3Ježiš mu odpovedal:"Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." 4Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?" 5Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť. 8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." 9Nikodém sa ho opýtal: "Ako sa to môže stať?" 10Ježiš mu odvetil: "Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš? 11Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15aby každý, kto verí, mal v ňom večný život. 16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby bol svet skrze neho spasený. 18Kto verí v Syna, nebude odsúdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v Meno jednorodeného Syna Božieho. 19A súd je v tomto: svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Veď každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho zlé skutky nevyšli najavo. 21Kto však koná pravdu, vychádza na svetlo, aby sa vyjavilo, že svoje skutky konal v Bohu."Ježišovo účinkovanie v Judei. Jánovo posledné svedectvo
22Potom išiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23Aj Ján krstil v Ajnone, blízko Salimu, lebo tam bolo mnoho vody. Ľudia prichádzali a dávali sa krstiť. 24Ján vtedy ešte nebol uvrhnutý do väzenia. 25Medzi Jánovými učeníkmi a Židmi vznikol spor o očisťovaní. 26Prišli k Jánovi a povedali mu: "Rabbi, aj ten človek, čo bol s tebou za Jordánom a ty si mu vydal svedectvo, ten je tu a krstí a všetci idú k nemu." 27Ján odpovedal: "Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28Vy sami ste svedkami, že som povedal: ‚Ja nie som Mesiáš, ale bol som poslaný ako jeho predchodca.‘ 29Kto má nevestu, ten je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. Taká je moja radosť a tá je úplná. 30On musí rásť a mňa musí ubúdať. 31Kto prichádza z neba, je nad všetkými. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. 33Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34Koho poslal Boh, ten hovorí slová Boha, lebo on dáva Ducha neobmedzene. 35Otec miluje Syna a vložil všetko do jeho rúk. 36Kto verí v Syna, má večný život, ale kto odmieta vieru v Syna, neuzrie život. Boží hnev spočíva na ňom."