10. kapitola
Dobrý pastier
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčieho košiara bránkou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2 Kto vchádza bránkou, je pastier oviec. 3 Tomu strážca otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4 Keď všetky svoje vyvedie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5 Za cudzím nejdú, ba ujdú od neho, lebo hlas cudzích nepoznajú." 6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im chcel povedať. 7 Ježiš im znovu povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať a vychádzať a nájde pašu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojne. 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12 Nájomník, ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13 Veď je nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa, 15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto košiara. Aj tie musím priviesť a budú počúvať môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som si ho znovu vzal. 18 Nikto mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca." 19 Pre tieto slová nastala roztržka medzi Židmi. 20 Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?" 21 Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého diablom. Vari diabol môže otvárať oči slepým?" Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna
22 V Jeruzaleme bol práve sviatok Posvätenia Chrámu. Bola zima. 23 Ježiš chodil po Chráme v Šalamúnovom stĺporadí. 24 Židia ho obstúpili a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." 25 Ježiš im odpovedal: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno." 31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32 Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov, pochádzajúcich od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?" 33 Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." 34 Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom Zákone: Ja som povedal: Ste bohmi? 35 Nuž, ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť –, 36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to, že som povedal: ‚Som Boží Syn‘? 37 Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. 38 Ale ak ich konám, keď už neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi." 39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Ježiš odchádza za Jordán
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto človeku, je pravda." 42 A mnohí tam uverili v neho.