3. kapitola
Proti bezuzdnosti jazyka
1Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. 2Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý človek, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládneme celé ich telo. 4Pozrite aj na lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5Tak aj jazyk: je to síce maličký úd, ale môže sa honosiť veľkými vecami. Pozrite, aký maličký ohník akú veľkú horu zapáli! 6Aj jazyk je oheň. Je to svet zla, tento jazyk umiestnený medzi našimi údmi: špiní celé telo, rozpaľuje kolobeh stvorenia a sám je Gehennou rozpálený. 7Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov. 8No jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže: je to nepokojné zlo. Je plný smrtiaceho jedu. 9Ním požehnávame Pána a Otca a ním preklíname ľudí, stvorených na Boží obraz. 10Z tých istých úst vychádza požehnanie i kliatba. Bratia moji, takto to byť nemá! 11Vari prameň tým istým otvorom chrlí vodu sladkú aj horkú? 12Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dodať sladkú vodu.Pravá a falošná múdrosť
13Je medzi vami niekto múdry a skúsený? Nech dobrým správaním ukáže svoje skutky jemnosti a múdrosti. 14Ale ak máte, naopak, v srdci trpkú žiarlivosť a svárlivosť, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, živočíšna, diabolská. 16Lebo kde je žiarlivosť a svár, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom upokojujúca, mierna, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18Ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji pre tých, ktorí šíria pokoj.