3. kapitola
Proti bezuzdnosti jazyka
1 Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. 2 Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý človek, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládneme celé ich telo. 4 Pozrite aj na lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk: je to síce maličký úd, ale môže sa honosiť veľkými vecami. Pozrite, aký maličký ohník akú veľkú horu zapáli! 6 Aj jazyk je oheň. Je to svet zla, tento jazyk umiestnený medzi našimi údmi: špiní celé telo, rozpaľuje kolobeh stvorenia a sám je Gehennou rozpálený. 7 Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov. 8 No jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže: je to nepokojné zlo. Je plný smrtiaceho jedu. 9 Ním požehnávame Pána a Otca a ním preklíname ľudí, stvorených na Boží obraz. 10 Z tých istých úst vychádza požehnanie i kliatba. Bratia moji, takto to byť nemá! 11 Vari prameň tým istým otvorom chrlí vodu sladkú aj horkú? 12 Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dodať sladkú vodu. Pravá a falošná múdrosť
13 Je medzi vami niekto múdry a skúsený? Nech dobrým správaním ukáže svoje skutky jemnosti a múdrosti. 14 Ale ak máte, naopak, v srdci trpkú žiarlivosť a svárlivosť, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15 To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, živočíšna, diabolská. 16 Lebo kde je žiarlivosť a svár, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17 Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom upokojujúca, mierna, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18 Ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji pre tých, ktorí šíria pokoj.