8. kapitola
1 V tom čase – Jahveho výrok – vyhodia z hrobov kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema. 2 Porozhadzujú ich pred slnko, mesiac a pred celé vojsko nebeských hviezd, ktoré milovali a uctievali, ktoré nasledovali, s ktorými sa radili a ktorým sa klaňali. Tie kosti už nepozbierajú, ani znovu nepochovajú, ale zostanú ležať na zemi ako hnoj. 3 Všetci, ktorí z tohto zlého pokolenia zostanú nažive na miestach, kdekoľvek ich vyženiem, radšej by boli mŕtvi, ako živí." To je výrok Jahveho Cebaot. Hrozby, sťažnosti a poučenia. Poblúdenie Izraela
4 Povieš im: Takto hovorí Jahve. Ak niekto padne, či nechce znovu vstať? 5 Ak niekto zablúdi, či sa späť nevráti? Prečo je tento ľud neverný, prečo je Jeruzalem neverný nenávratne? Prečo sa pridŕžajú klamstva a odmietajú obrátiť sa? 6 Pozorne som ich počúval, ale nehovoria ani slovo pravdivé, ani jeden hriešnik svoj hriech neželie, nikto nepovie: "Čo som to len urobil?" Všetci bežia vo svojom behu sťa kôň, čo sa rúti do boja. 7 Aj bocian na nebeskej oblohe pozná čas, kedy sa sťahovať, hrdlička, žeriav i lastovička zadržia čas, kedy sa vrátiť. Ale môj ľud nepozná Jahveho poriadok! Zákon je v rukách kňazov
8 Ako môžete povedať: "My sme múdri, my máme Jahveho zákon!" Veď pisári svojím lživým perom zmenili ho na lož. 9 Mudrci zostali v hanbe, zdesili sa, lebo uviazli v osídle. Hľa, oni pohrdli Jahveho slovom! Akú to majú múdrosť? Zopakovanie výstražného výroku
10 Preto ich ženy odovzdám iným, ich polia podmaniteľom. Pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sa zháňajú za nespravodlivým ziskom, tak proroci, ako kňazi páchajú podvody. 11 Robia sa, že liečia rany môjho ľudu, a hovoria: "Všetko je v poriadku!" Ale nič nie je v poriadku! 12 Vari sa hanbia za svoje hanobné skutky? Čoby sa hanbili! Tí sa už ani červenať nevedia! Preto popadajú s tými, čo padajú, zrútia sa, keď prídem trestať, hovorí Jahve. Hrozby proti vinici – Judei
13 "Pozbieram a zničím ich, – Jahveho výrok – lebo nebolo hrozno na viniči, na figovníku neboli figy, ešte aj lístie uvädlo, preto ich vydám tým, čo ich pošliapu! 14 Prečo ešte čakáme? Nastúpte! Utiahnime sa do opevnených miest, nech tam zamĺkneme mŕtvi! Jahve, náš Boh, nás umlčí, dal sa nám napiť otrávenej vody, lebo sme zhrešili proti nemu! 15 Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré. Čakali sme, že príde čas na zacelenie rán, ale tu je nová hrôza! 16 Od Danu, zo severu, počuť fŕkanie jeho koní, zem sa otriasa erdžaním jeho žrebcov. Prichádza nepriateľ, vyžerú zem a jej úrodu, mestá a ich obyvateľov. 17 Hľa, posielam proti vám jedovaté hady, ktoré sa nedajú zaklínať, a budú vás hrýzť." To je Jahveho výrok. Prorokov žalospev pri vypuknutí hladu
18 Ach, nevyliečiteľný je môj zármutok, žiaľ sa ma zmocňuje, zlyháva mi srdce. 19 Ach! To volá o pomoc dcéra môjho ľudu z ďalekej krajiny: "Či Jahve už nie je na Sione? Či jeho Kráľ už tam nesídli?" (Prečo ma popudzujú svojimi modlami, ničomnosťami, čo prišli z cudziny?) 20 "Prešla už žatva, leto pominulo a nám neprišla záchrana!" 21 Ranený som ranou môjho drahého ľudu, skľúčený smútkom, zachvátený hrôzou. 22 Či niet balzamu v Galaáde? Či tam nemajú lekára? Prečo teda nezacelia rany môjmu drahému ľudu? 23 Kiež by sa mi hlava zmenila na studňu a moje oči na pramene sĺz, aby som oplakával dňom-nocou povraždených môjho drahého ľudu!