6. kapitola
Znovu o vpáde
1 Zachráňte sa, synovia Benjamínovi, vyjdite z Jeruzalema! Zatrúbte na roh v Tekoe! Zapáľte výstražné ohne na Bet-Kereme! Lebo od severu hrozí nešťastie, preveľká pohroma! 2 Tú krásnu a jemnú Sionskú dcéru zničím. 3 Tú, ku ktorej prichádzajú pastieri a privádzajú svoje stáda. Okolo nej stavajú svoje stany a každý vypása svoju časť. 4 Vyhláste proti nej svätú vojnu! Hor’ sa! Napadnime ju cez poludnie! Príliš neskoro! Deň sa skláňa k západu, večerné tiene sa dĺžia. 5 Hor’ sa! Napadnime ju v noci! Zničme jej paláce! 6 Lebo toto hovorí Jahve Cebaot: "Povytínajte stromy! Proti Jeruzalemu zdvihnite násypy! To mesto musí byť strestané, lebo je plné násilností! 7 Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba. Násilie a útlak sa v ňom ozývajú, choroby a rany mám stále pred sebou. 8 Naprav sa, Jeruzalem! Inak sa moja duša odvráti od teba a zmením ťa v púšť, v krajinu, kde nik nemôže bývať." 9 Toto hovorí Jahve Cebaot: "Paberkuj, paberkuj ako na vinici, čo zostalo z Izraela! Prejdi rukou pomedzi viniče ešte raz ako vinohradník!" 10 Komu mám ešte hovoriť, komu mám predniesť výstrahu? Kto ma vypočuje? Ach! Uši majú hluché, nemôžu ma počúvať. Ach! Jahveho slovo majú na žart, už sa im nepáči. 11 Ach, som naplnený Jahveho hnevom, nemôžem ho zdržať. Vylejem ho teda na dieťa na ulici a tiež na húfy mládencov. "Lebo všetci padnú do zajatia: muži i ženy, dospelí chlapi i starci. 12 Ich domy prejdú na iných, taktiež ich polia, ako aj ženy. Lebo vystieram ruku proti obyvateľom tejto krajiny." To je Jahveho výrok. 13 Pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sa zháňajú za nespravodlivým ziskom, tak proroci, ako kňazi páchajú podvody. 14 Robia sa, že liečia rany môjho ľudu, a hovoria: "Všetko je v poriadku!" Ale nič nie je v poriadku! 15 Vari sa hanbia za svoje hanobné skutky? Čoby sa hanbili! Tí sa už ani červenať nevedia! "Preto popadajú s tými, čo padajú, zrútia sa, keď prídem trestať," hovorí Jahve. 16 Toto hovorí Jahve: "Postavte sa na križovatky ciest a rozhliadnite sa, opýtajte sa na niekdajšie cesty! Pýtajte sa: Ktorá cesta to vedie k dobrému cieľu? Potom sa dajte tou cestou a nájdete pokoj pre svoje duše." Ale oni povedali: "Po tej nepôjdeme!" 17 Postavil som vám strážcov: "Dajte pozor na hlas rohu!" Ale oni povedali: "Nebudeme dávať pozor." 18 Preto počúvajte, národy, počuj, zhromaždenie môjho ľudu, čo sa vám stane! 19 Počuj, zem! Hľa, privediem nešťastie na tento ľud: ovocie ich zmýšľania, lebo mojim slovám nevenovali pozornosť a opovrhli mojím zákonom. 20 Načo mi je kadidlo, prinesené zo Šeby, a voňavé tŕstie z ďalekej zeme? Neprijmem vaše celopaly, vaše obety sa mi nepáčia. 21 Preto Jahve hovorí: Hľa, postavím prekážky tomuto ľudu, popadajú na nich. Otcovia a synovia, priatelia a susedia, všetci zahynú spolu. 22 Toto hovorí Jahve: Hľa, zo severnej zeme prichádza ľud, veľký národ sa dvíha z najvzdialenejších končín. 23 Prichádzajú s lukom a kopijou, krutí, bez milosti. Cválajú na koňoch s hukotom ako rozbúrené more. Pripravení do boja sťa jeden muž proti tebe, Sionská dcéra. 24 Keď sme začuli chýr o nich, ovisli nám ruky, úzkosť nás zachvátila, bolesti, ako má rodička. 25 Nevychádzajte do poľa, nechoďte po cestách, lebo nepriateľ s mečom v ruke je postrachom navôkol! 26 Dcéra môjho ľudu, obleč si vrecovinu, vyváľaj sa v popole, horko plač, zadrž smútok ako za jedináčikom, lebo pustošiteľ padne na nás znenazdania. 27 Ustanovil som ťa za skúmateľa môjho ľudu, aby si pozoroval a skúmal ich skutky. 28 Všetci sú zatvrdilí odbojníci, šíria ohovárania, tvrdí ako bronz a železo, napospol skazení ľudia! 29 Mechy dúchajú, oheň roztápa olovo, ale nadarmo sa zlievač trápi s roztápaním, lebo troska sa nedá oddeliť od ušľachtilého kovu. 30 "Odhodkom zo striebra" volajú môj ľud, lebo ho Jahve odhodil.