5. kapitola
Príčina vpádu
1Poprechádzajte hore-dolu po uliciach Jeruzalema, poprizerajte sa a vyzvedajte! Hľadajte po námestiach mesta, či nájdete niekoho, či je človek, čo žije podľa práva a hľadá pravdu: ak áno, vtedy mestu odpustím. Hovorí Jahve. 2Keď aj ľudia prisahajú: "Ako žije Jahve," predsa prisahajú krivo. 3Jahve, či tvoje oči nie sú upriamené na pravdu? Zrážaš ich, ale oni bolesť neprejavujú, ničíš ich, ale oni odmietajú tvoju výstrahu. Tváre majú tvrdšie než kameň, nechcú sa obrátiť. 4Myslel som si: "To sú samí bedári, hlúpo si počínajú, lebo nepoznajú Jahveho cestu ani príkazy svojho Boha. 5Pôjdem k ľuďom dôležitým, s tými sa porozprávam, tí zaiste poznajú Jahveho cestu a príkazy svojho Boha." Ale aj tí zlámali jarmo a roztrhali putá. 6Preto ich lesný lev roztrhá, zahubí ich vlk z púšte, leopard striehne okolo ich miest, zhltne každého, kto vyjde z nich. Lebo popáchali príliš veľa hriechov, vzbúrili sa premnohokrát. 7"Ako ti to môžem odpustiť? Tvoji synovia ma zanechali, prisahajú na bohov, ktorí nie sú bohmi. Ja som ich nasýtil a oni cudzoložili, behali po domoch neviestok. 8Sú ako bujné, vykŕmené žrebce, každý erdží za ženou suseda. 9A ja by som ich nemal trestať za to? – Jahveho výrok. – Nemal by som sa pomstiť na takomto národe? 10Pobehajte po terasách vinohradov a nivočte ich! Ale nezničte ich úplne! Otrhajte zelené výhonky, lebo nepatria Jahvemu! 11Hej, podlo ma zradili, tak Izrael, ako Judea." Toto je Jahveho výrok. 12Popreli Jahveho, povedali: "Boh nejestvuje! Nič zlé sa nám nestane, meč a hlad neskúsime. 13Proroci hovoria do vetra, prorocké slovo nemajú, tých nech stihne zlo, ktoré ohlasujú!" 14A tak, pretože hovoríte takéto reči, toto sú slová Jahveho, Boha Cebaot: "Svoje slová zmením v tvojich ústach na oheň a ten strávi tento ľud ako drevo. 15Hľa, Izrael, privediem proti tebe jeden národ z ďaleka. – To je Jahveho výrok. – Je to národ udatný, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš a neporozumieš, čo hovorí. 16Všetci sú mocní vojaci, ich zbrane sú hrob, široko roztvorený. 17Pohltá ti žatvu i chlieb, pohltá ti synov a dcéry, pohltá ti stáda oviec a dobytka, pohltá ti vinice i figovníky. Mečom ti zaujme opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš.Poučenie z trestu
18Ale ani v týchto dňoch – Jahveho výrok – nezničím vás úplne." 19A keď sa opýtajú: "Prečo nám Jahve, náš Boh, urobil toto všetko," odpovedz im: "Ako ste ma opustili a slúžili cudzím bohom vo vašej vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v zemi, ktorá nie je vašou."V časoch hladu (?)
20Vyhláste toto Jakubovým potomkom, oznámte to po Judei: 21"Počúvajte teraz, vy hlúpy a nechápavý ľud! Máte oči, ale nevidíte nič, máte uši, ale nič nepočujete! 22Či sa ma nebudete báť? – Jahveho výrok. – Nebudete sa predo mnou triasť? Predo mnou, ktorý som trasľavý piesok postavil ako hranicu moru, ako večnú hranicu, ktorú neprekročí: jeho vlny sa vzpínajú, ale sú bezmocné, hučia, ale ju neprekročia. 23Lenže tento ľud má srdce poblúdené a odbojné. Otočili sa späť a odišli. 24Nepomysleli si vo svojom srdci: "Uctievajme si Jahveho, svojho Boha, ktorý nám dáva jesenné dažde a jarné pŕšky vždy v pravý čas a zachováva nám určený čas na žatvu." 25Vaša zloba narušila tento poriadok, vaše hriechy vás okrádajú o šťastie.Pokračovanie témy
26Áno, v mojom národe sú bezbožníci, ktorí striehnu ako poľovníci na vtáky, kladú osídla a chytajú ľudí. 27Ich domy sú plné lupu ako klietky plné vtákov, a takto sa stali dôležitými a zámožnými. 28Stučneli, vykŕmili sa a prekročili mieru v zlobe: zákony nezachovávajú, práva sirôt sa nezastávajú, chudobným právo neprisúdia, a predsa sa im darí. 29A tieto skutky nemám potrestať? – Jahveho výrok. – Nemám sa vypomstiť na takomto ľude? 30Veci strašné a ohavné dejú sa v tejto krajine. 31Proroci prorokujú lož, kňazi idú s nimi ruka v ruke a môj ľud je s tým spokojný! Ale čo urobíte, keď nastane koniec?"