5. kapitola
Príčina vpádu
1 Poprechádzajte hore-dolu po uliciach Jeruzalema, poprizerajte sa a vyzvedajte! Hľadajte po námestiach mesta, či nájdete niekoho, či je človek, čo žije podľa práva a hľadá pravdu: ak áno, vtedy mestu odpustím. Hovorí Jahve. 2 Keď aj ľudia prisahajú: "Ako žije Jahve," predsa prisahajú krivo. 3 Jahve, či tvoje oči nie sú upriamené na pravdu? Zrážaš ich, ale oni bolesť neprejavujú, ničíš ich, ale oni odmietajú tvoju výstrahu. Tváre majú tvrdšie než kameň, nechcú sa obrátiť. 4 Myslel som si: "To sú samí bedári, hlúpo si počínajú, lebo nepoznajú Jahveho cestu ani príkazy svojho Boha. 5 Pôjdem k ľuďom dôležitým, s tými sa porozprávam, tí zaiste poznajú Jahveho cestu a príkazy svojho Boha." Ale aj tí zlámali jarmo a roztrhali putá. 6 Preto ich lesný lev roztrhá, zahubí ich vlk z púšte, leopard striehne okolo ich miest, zhltne každého, kto vyjde z nich. Lebo popáchali príliš veľa hriechov, vzbúrili sa premnohokrát. 7 "Ako ti to môžem odpustiť? Tvoji synovia ma zanechali, prisahajú na bohov, ktorí nie sú bohmi. Ja som ich nasýtil a oni cudzoložili, behali po domoch neviestok. 8 Sú ako bujné, vykŕmené žrebce, každý erdží za ženou suseda. 9 A ja by som ich nemal trestať za to? – Jahveho výrok. – Nemal by som sa pomstiť na takomto národe? 10 Pobehajte po terasách vinohradov a nivočte ich! Ale nezničte ich úplne! Otrhajte zelené výhonky, lebo nepatria Jahvemu! 11 Hej, podlo ma zradili, tak Izrael, ako Judea." Toto je Jahveho výrok. 12 Popreli Jahveho, povedali: "Boh nejestvuje! Nič zlé sa nám nestane, meč a hlad neskúsime. 13 Proroci hovoria do vetra, prorocké slovo nemajú, tých nech stihne zlo, ktoré ohlasujú!" 14 A tak, pretože hovoríte takéto reči, toto sú slová Jahveho, Boha Cebaot: "Svoje slová zmením v tvojich ústach na oheň a ten strávi tento ľud ako drevo. 15 Hľa, Izrael, privediem proti tebe jeden národ z ďaleka. – To je Jahveho výrok. – Je to národ udatný, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš a neporozumieš, čo hovorí. 16 Všetci sú mocní vojaci, ich zbrane sú hrob, široko roztvorený. 17 Pohltá ti žatvu i chlieb, pohltá ti synov a dcéry, pohltá ti stáda oviec a dobytka, pohltá ti vinice i figovníky. Mečom ti zaujme opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš. Poučenie z trestu
18 Ale ani v týchto dňoch – Jahveho výrok – nezničím vás úplne." 19 A keď sa opýtajú: "Prečo nám Jahve, náš Boh, urobil toto všetko," odpovedz im: "Ako ste ma opustili a slúžili cudzím bohom vo vašej vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v zemi, ktorá nie je vašou." V časoch hladu (?)
20 Vyhláste toto Jakubovým potomkom, oznámte to po Judei: 21 "Počúvajte teraz, vy hlúpy a nechápavý ľud! Máte oči, ale nevidíte nič, máte uši, ale nič nepočujete! 22 Či sa ma nebudete báť? – Jahveho výrok. – Nebudete sa predo mnou triasť? Predo mnou, ktorý som trasľavý piesok postavil ako hranicu moru, ako večnú hranicu, ktorú neprekročí: jeho vlny sa vzpínajú, ale sú bezmocné, hučia, ale ju neprekročia. 23 Lenže tento ľud má srdce poblúdené a odbojné. Otočili sa späť a odišli. 24 Nepomysleli si vo svojom srdci: "Uctievajme si Jahveho, svojho Boha, ktorý nám dáva jesenné dažde a jarné pŕšky vždy v pravý čas a zachováva nám určený čas na žatvu." 25 Vaša zloba narušila tento poriadok, vaše hriechy vás okrádajú o šťastie. Pokračovanie témy
26 Áno, v mojom národe sú bezbožníci, ktorí striehnu ako poľovníci na vtáky, kladú osídla a chytajú ľudí. 27 Ich domy sú plné lupu ako klietky plné vtákov, a takto sa stali dôležitými a zámožnými. 28 Stučneli, vykŕmili sa a prekročili mieru v zlobe: zákony nezachovávajú, práva sirôt sa nezastávajú, chudobným právo neprisúdia, a predsa sa im darí. 29 A tieto skutky nemám potrestať? – Jahveho výrok. – Nemám sa vypomstiť na takomto ľude? 30 Veci strašné a ohavné dejú sa v tejto krajine. 31 Proroci prorokujú lož, kňazi idú s nimi ruka v ruke a môj ľud je s tým spokojný! Ale čo urobíte, keď nastane koniec?"