52. kapitola
Záhuba Jeruzalema a priazeň prejavená Jojakinovi
1Sedekiáš bol dvadsaťjedenročný, keď začal panovať, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamutal, dcéra Jirmejahua, a bola z Libny. 2Robil, čo bolo zlé v Jahveho očiach, celkom tak, ako robil Jojakim. 3Jeruzalem a Judea tak hnevali Jahveho, že ich napokon odvrhol od svojej tváre. A Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi. 4V deviatom roku jeho vlády, desiateho mesiaca, v desiaty deň mesiaca, babylonský kráľ Nabuchodonozor tiahol proti Jeruzalemu s celým svojím vojskom, utáboril sa proti nemu a postavil na všetkých stranách obliehacie veže. 5Obliehanie mesta trvalo až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 6Štvrtého mesiaca toho roku, deviateho dňa, keď v meste zúril hlad a prostý ľud nemal čo jesť, 7prelomili hradby mesta. Vtedy kráľ a všetci vojaci nocou utiekli, unikli z mesta cez Bránu medzi dvoma múrmi, ktorá je pri kráľovskej záhrade. Utiekli smerom k Arabe, hoci Chaldejci obkľučovali mesto. 8Ale chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa a dostihlo Sedekiáša na jerišských poliach, kde ho všetci jeho vojaci opustili a rozutekali sa. 9Kráľa zajali a zaviedli do Ribly v kraji Chamat pred babylonského kráľa, ktorý vyniesol nad ním rozsudok. 10Babylonský kráľ pobil Sedekiášových synov pred jeho očami, tiež všetky judské kniežatá pobil v Rible. 11Potom Sedekiášovi vylúpil oči a dal ho zakovať do bronzových okov. Potom ho babylonský kráľ odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti. 12V piatom mesiaci, desiaty deň toho mesiaca – bolo to v devätnástom roku panovania babylonského kráľa Nabuchodonozora – Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, jeden z dôverníkov babylonského kráľa, vtiahol do Jeruzalema. 13Podpálil Jahveho chrám, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, najmä domy významných ľudí. 14Chaldejské vojsko pod veliteľom telesnej stráže strhlo všetky múry okolo Jeruzalema. 15Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, odviedol (časť chudobného ľudu)a zvyšok obyvateľstva, ktoré ešte zostalo v meste, tiež prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, a zbytok remeselníkov. 16Ale veliteľ telesnej stráže Nebuzardan ponechal časť chudobného ľudu krajiny za vinohradníkov a roľníkov. 17Chaldejci rozbili bronzové stĺpy Jahveho chrámu, Bronzové more a jeho podstavce na kolesách, ktoré boli v Jahveho chráme, a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu. 18Vzali aj nádoby, lopaty, nože, kropáče, misky a všetky bronzové nástroje, ktoré sa používali pri bohoslužbách. 19Veliteľ telesnej stráže zobral ešte všetky kalichy, kadidelnice, kropáče, nádoby na žeravé uhlie, svietniky, kotlíky a čaše, všetko to, čo bolo zo zlata alebo zo striebra. 20Bronz dvoch stĺpov, jedného Mora a dvanástich volov, ktoré ho niesli a ktoré dal vyhotoviť kráľ Šalamún pre Jahveho chrám, nebolo možno odvážiť. 21Čo sa týka stĺpov: každý stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a mal dvanásť lakťov v obvode, bol dutý, hrúbka kovu bola štyri prsty. 22Mal bronzovú hlavicu, vysokú päť lakťov, ktorá mala dookola ozdobné mriežkovanie a granátové jabĺčka, všetko z bronzu. Druhý stĺp so svojimi granátovými jabĺčkami bol taký istý. 23Deväťdesiatšesť granátových jabĺčok bolo po stranách, vcelku bolo sto granátových jabĺčok okolo mriežkovania. 24Veliteľ telesnej stráže zajal veľkňaza Seraiáša a jeho zástupcu, kňaza Sofoniáša, a troch strážcov prahu. 25V meste zajal dvorana, veliteľa vojakov, sedem kráľových dôverníkov, ktorí ešte zostali v meste, pisára veliteľa vojska, ktorý mal vykonávať odvody pre vojsko, a šesťdesiat obyvateľov, ktorých našli v meste. 26Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, ich zajal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 27Tam v Rible, v kraji Chamat, ich dal babylonský kráľ pobiť. Tak bol Júda odvlečený z vlastnej zeme. 28Toto je počet ľudí, ktorých odvliekol Nabuchodonozor: v siedmom roku: 3023 Júdovcov; 29v osemnástom roku Nabuchodonozora bolo odvezených z Jeruzalema 832 osôb; 30v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, deportoval 745 Júdovcov. Spolu: 4600 osôb. 31V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jojakina, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho piateho dňa mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia dal milosť judskému kráľovi Jojakinovi. Vyviedol ho zo žalára, 32zaobchádzal s ním láskavo a dal mu miesto pri stole pred inými kráľmi, ktorí boli s ním v Babylone. 33Tak Jojakin odložil svoje väzenské šaty a vždy, po celý život, jedával pri kráľovskom stole. 34Na jeho vydržovanie mu babylonský kráľ zabezpečil stály denný dôchodok po celý život až do jeho smrti.