51. kapitola
Jahve proti Babylonu
1Takto hovorí Jahve: "Proti Babylonu a proti obyvateľom Chaldejska zdvihnem ničivý vietor. 2Do Babylonu pošlem chlapov s vejačkami v rukách, aby ho previali a precúdili jeho krajinu. V ten strašný deň ho obľahnú zo všetkých strán. 3Nech žiadny lukostrelec nenapína svoj luk, nech sa vo svojom pancieri prestane naparovať, nešetrite jeho mládencov! Zničte celé jeho vojsko! 4Nech popadajú mŕtvi na chaldejskú zem, prebodnutí na babylonských uliciach! 5Izrael a Júda neovdoveli, neopustil ich Jahve Cebaot, hoci ich zem je plná hriechov proti Izraelovmu Svätému. 6Utekajte z Babylonu (a každý si zachráňte život)! Inak zahyniete pre jeho zločiny, lebo toto je deň Jahveho odvety: platí mu, ako si zaslúži. 7Babylon bol v Jahveho ruke zlatou čašou, ktorá opíjala celú zem, národy sa spíjali jeho vínom, a preto všetky zošaleli. 8Náhle padol Babylon a rozbil sa, lamentujte nad ním! Prineste mu balzam na rany, možno sa uzdraví! 9– Liečili sme Babylon, ale sa neuzdravil. Nechajte ho! Poďme každý do svojej vlasti! Lebo jeho trest sa dvíha až k nebu, siaha až k oblakom. 10Jahve doprial víťazstvo našej spravodlivosti. Poďte! Porozprávajme na Sione, čo urobil Jahve, náš Boh!" 11Ostrite šípy, napĺňajte tulce! Jahve vzbudil ducha médskeho kráľa, lebo Jahve sa rozhodol zničiť Babylon: to je Jahveho odveta, odveta za jeho Chrám. 12Rozvite zástavy proti babylonským opevneniam! Zosilnite stráže! Postavte hliadky! Pripravte nástrahy! Lebo Jahve má ešte jeden zámer a koná, čo vyhlásil proti obyvateľom Babylonu. 13Ty, ktorý sídliš na brehoch veľkých vôd, bohatý na poklady, prišiel tvoj koniec, koniec tvojim lúpežiam! 14Jahve Cebaot sa zaprisahal na seba samého: "Naplním ťa ľuďmi ako kobylkami a proti tebe prepuknú vo víťazný krik." 15Zem utvoril svojou mocou, založil svet na jeho miesto svojou múdrosťou, rozostrel nebeskú oblohu svojím umom. 16Keď zahrmí svojím hlasom, zahučia vody na nebi, privádza oblaky od končín zeme, otvára závory dažďom a vypúšťa vietor zo svojich skladísk. 17Všetci ľudia sú ako zvieratá, bez rozumu, každého zlatníka zahanbí jeho modla, lebo podoby, ktoré ulial, sú klam, nemajú v sebe životný dych. 18Sú to prázdne ničoty, smiešne výtvory, zahynú, keď príde deň súdu. 19"Jakubovo dedičstvo" nie je ako tieto lebo on všetko vytvoril a Izrael je kmeň jeho dedičstva. Jeho meno je Jahve Cebaot.Jahveho kladivo a obrovský vrch
20"Ty si mi bol kladivom, vojnovou zbraňou. Tebou som roztĺkal národy, tebou som ničil kráľovstvá, 21tebou som mlátil koňa i jazdca, tebou som mlátil voz i voziara, 22tebou som mlátil muža i ženu, tebou som mlátil starca i dieťa, tebou som mlátil mládenca i pannu, 23tebou som mlátil pastiera i stádo, tebou som mlátil oráča i záprah, tebou som mlátil vojvodcov i správcov krajín. 24Ale pred vašimi očami odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldejska všetko zlo, ktoré porobili Sionu. To je Jahveho výrok. 25Proti tebe som, nivočiaci vrch, – Jahveho výrok – ktorý nivočíš celú zem! Mávnem rukou proti tebe, zrazím ťa z tvojich terás a zmením ťa na pohorenisko. 26Ani jeden kameň z teba nepoužijú ako uholný kameň alebo ako kameň základný. Zostaneš zboreniskom naveky." To je Jahveho výrok.V ústrety koncu
27Zdvihnite zástavu na zemi! Zatrúbte na roh medzi národmi! Sprisahajte národy proti nemu, zvolajte proti nemu kráľovstvá – Ararat, Mini a Aškenaz –. Vymenujte proti nemu hlavného veliteľa! Nech sa kone vzpínajú ako naježené kobylky! 28Sprisahajte proti nemu národy: kráľov Médie, jej vojvodcov a správcov – všetky krajiny, nad ktorými vládne. 29Zem sa trasie a zvíja. Lebo sa plnia Jahveho plány proti Babylonu: zmeniť babylonskú krajinu na pustatinu bez obyvateľov. 30Babylonskí hrdinovia sa vzdali boja, stiahli sa do opevnení, stratili odvahu, sú ako ženy! Ich domy stoja v plameňoch, zlámané sú závory na bránach. 31Bežec predbieha bežca, posol naháňa posla, aby oznámili kráľovi Babylonu, že sú obsadené všetky štvrte jeho mesta, 32zaujaté všetky brody, strážne veže zapálené a posádky prestrašené. 33Lebo Jahve Cebaot, Boh Izraela, hovorí takto: "Dcéra Babylonu je ako humno, keď ju natvrdo udupajú: ešte chvíľku, a nastane preň čas žatvy."Jahveho odveta
34"Nabuchodonozor, babylonský kráľ, ma zožral a zničil a potom ma odhodil ako prázdnu misu. Zhltol ma ako drak, naplnil si bachor mojím jemným mäsom a potom ma vyvrátila. 35Nech padne na Babylon násilie, spáchané na mne, a rany, ktoré som utrpela," vraví obyvateľka Siona. "Nech padne na Chaldejcov moja krv!" vraví Jeruzalem. 36Preto hovorí Jahve: "Pozri! Do svojich rúk beriem tvoj spor, ja sa vypomstím za teba. Vysuším jeho more, dám vyschnúť jeho prameňom. 37Babylon sa stane hŕbou kamenia, brlohom šakalov, predmetom hrôzy a posmechu, krajom bez obyvateľov. 38Ručia všetci razom ako levy, zavýjajú ako levíčatá. 39Je im horúco? Pripravím im nápoj: opijem ich, až sa rozkričia a potom zaspia večným spánkom a nikdy sa už neprebudia. To je Jahveho výrok. 40Zavediem ich na jatky ako jahňatá, ako barany a capy."Plač nad Babylonom
41Vydobytý bol Bábel, podmanená bola chvála celého sveta. Babylon sa stal predmetom zhrozenia medzi národmi. 42More zaplavilo Babylon, zakryli ho rozbúrené vlny. 43Jeho mestá sa stali púšťou, vyschnutou a pustou krajinou, zemou, na ktorej nik nebýva, kadiaľ človek neprechádza.Jahve potresce modly
44"Potrestám boha Bela v Babylone, vytrhnem mu z tlamy, čo pohltal, nebudú sa už k nemu hrnúť národy. Aj múry Babylonu popadajú. 45Vyjdi z neho, ľud môj! Zachráň si každý svoj život pred planúcim Jahveho hnevom! 46Ale vaše srdce nech neochabne, aby ste sa nedali prestrašiť! Neľakajte sa chýrov, ktoré letia krajinou: chýr nasleduje za chýrom, každý rok nový chýr – násilie v krajine víťazí a krutovládca nastupuje po krutovládcovi. 47Preto prídu dni, keď potrestám modly Babylonu. Celé jeho územie bude zahanbené i so všetkými pobitými, čo ležia v ňom. 48Vtedy nebo a zem a všetko, čo je v nich, zanôti nad Babylonom víťazné spevy, lebo ničitelia od severu prídu proti nemu. To je Jahveho výrok. 49Aj Babylon musí padnúť za pobitých Izraela, ako za Babylon padali pobití po celej zemi. 50Vy, čo ste unikli meču, dajte sa na cestu, nezastavujte sa! Spomeňte si na Jahveho v diaľave, nech vám Jeruzalem leží na srdci! 51Zahanbili sme sa, keď sme počuli o potupe, tváre sa nám pokryli rumencom, lebo cudzinci vstúpili do svätých miest Jahveho chrámu. 52Preto prichádzajú dni – Jahveho výrok – keď potrescem jeho modly a po celej jeho zemi bude sa ozývať stenanie ranených. 53Hoci by Babylon dosiahol nebesá a svoje vežiská vztýčil do nedostupnej výšky, na môj rozkaz udrú naň pustošitelia." To je Jahveho výrok. 54Strašný krik vychádza z Babylonu, správy o hroznom nešťastí z krajiny Chaldejcov. 55Lebo Jahve pustoší Babylon, udúša jeho mestský hluk napredujúcou vlnou, hučiacou a lomoziacou ako povodeň. 56Hej, na Babylon napreduje pustošiteľ: pochytali jeho vojakov, luky im dolámali, lebo Jahve je Boh, ktorý odpláca, on odpláca naplno. 57Toto hovorí Kráľ, ktorý sa volá Jahve Cebaot: "Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho vojvodcov, miestodržiteľov a vojakov a oni zaspia večným spánkom a nikdy sa už neprebudia."Babylon zrovnaný so zemou
58Toto hovorí Jahve Cebaot: "Širokánske múry Babylonu budú zrúcané od základov, jeho vysoké brány budú spálené. Nazmar vyšlo, na čom sa národy napracovali, na popola to, na čom sa ľudia natrápili."Výrok hodený do Eufratu
59Jeremiáš dal tento rozkaz Seraiášovi, synovi Neriášovmu, vnukovi Machsiášovmu, keď tento odišiel do Babylonu s judským kráľom Sedekiášom vo štvrtom roku jeho panovania. Seraiáš bol hlavným ubytovateľom. 60Jeremiáš napísal do jednej knihy všetko nešťastie, ktoré malo stihnúť Babylon, všetky svoje reči napísané proti Babylonu. 61Jeremiáš povedal teda Seraiášovi: "Keď prídeš do Babylonu, nájdi si vhodnú chvíľu prečítať tam všetky tieto slová. 62Potom povedz: Jahve, ty sám si vyhlásil o tomto mieste, že bude zničené, že nebudú v ňom obyvatelia ani ľudia, ani zvieratá, bude púšťou na večné časy. 63Keď skončíš čítanie tejto knihy, priviaž na ňu kameň a hoď ju doprostred Eufratu 64so slovami: Takto klesne Babylon a nikdy už nepovstane po nešťastí, ktoré naň dopustím." Potiaľ sú slová Jeremiášove.