51. kapitola
Jahve proti Babylonu
1 Takto hovorí Jahve: "Proti Babylonu a proti obyvateľom Chaldejska zdvihnem ničivý vietor. 2 Do Babylonu pošlem chlapov s vejačkami v rukách, aby ho previali a precúdili jeho krajinu. V ten strašný deň ho obľahnú zo všetkých strán. 3 Nech žiadny lukostrelec nenapína svoj luk, nech sa vo svojom pancieri prestane naparovať, nešetrite jeho mládencov! Zničte celé jeho vojsko! 4 Nech popadajú mŕtvi na chaldejskú zem, prebodnutí na babylonských uliciach! 5 Izrael a Júda neovdoveli, neopustil ich Jahve Cebaot, hoci ich zem je plná hriechov proti Izraelovmu Svätému. 6 Utekajte z Babylonu (a každý si zachráňte život)! Inak zahyniete pre jeho zločiny, lebo toto je deň Jahveho odvety: platí mu, ako si zaslúži. 7 Babylon bol v Jahveho ruke zlatou čašou, ktorá opíjala celú zem, národy sa spíjali jeho vínom, a preto všetky zošaleli. 8 Náhle padol Babylon a rozbil sa, lamentujte nad ním! Prineste mu balzam na rany, možno sa uzdraví! 9 – Liečili sme Babylon, ale sa neuzdravil. Nechajte ho! Poďme každý do svojej vlasti! Lebo jeho trest sa dvíha až k nebu, siaha až k oblakom. 10 Jahve doprial víťazstvo našej spravodlivosti. Poďte! Porozprávajme na Sione, čo urobil Jahve, náš Boh!" 11 Ostrite šípy, napĺňajte tulce! Jahve vzbudil ducha médskeho kráľa, lebo Jahve sa rozhodol zničiť Babylon: to je Jahveho odveta, odveta za jeho Chrám. 12 Rozvite zástavy proti babylonským opevneniam! Zosilnite stráže! Postavte hliadky! Pripravte nástrahy! Lebo Jahve má ešte jeden zámer a koná, čo vyhlásil proti obyvateľom Babylonu. 13 Ty, ktorý sídliš na brehoch veľkých vôd, bohatý na poklady, prišiel tvoj koniec, koniec tvojim lúpežiam! 14 Jahve Cebaot sa zaprisahal na seba samého: "Naplním ťa ľuďmi ako kobylkami a proti tebe prepuknú vo víťazný krik." 15 Zem utvoril svojou mocou, založil svet na jeho miesto svojou múdrosťou, rozostrel nebeskú oblohu svojím umom. 16 Keď zahrmí svojím hlasom, zahučia vody na nebi, privádza oblaky od končín zeme, otvára závory dažďom a vypúšťa vietor zo svojich skladísk. 17 Všetci ľudia sú ako zvieratá, bez rozumu, každého zlatníka zahanbí jeho modla, lebo podoby, ktoré ulial, sú klam, nemajú v sebe životný dych. 18 Sú to prázdne ničoty, smiešne výtvory, zahynú, keď príde deň súdu. 19 "Jakubovo dedičstvo" nie je ako tieto lebo on všetko vytvoril a Izrael je kmeň jeho dedičstva. Jeho meno je Jahve Cebaot. Jahveho kladivo a obrovský vrch
20 "Ty si mi bol kladivom, vojnovou zbraňou. Tebou som roztĺkal národy, tebou som ničil kráľovstvá, 21 tebou som mlátil koňa i jazdca, tebou som mlátil voz i voziara, 22 tebou som mlátil muža i ženu, tebou som mlátil starca i dieťa, tebou som mlátil mládenca i pannu, 23 tebou som mlátil pastiera i stádo, tebou som mlátil oráča i záprah, tebou som mlátil vojvodcov i správcov krajín. 24 Ale pred vašimi očami odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldejska všetko zlo, ktoré porobili Sionu. To je Jahveho výrok. 25 Proti tebe som, nivočiaci vrch, – Jahveho výrok – ktorý nivočíš celú zem! Mávnem rukou proti tebe, zrazím ťa z tvojich terás a zmením ťa na pohorenisko. 26 Ani jeden kameň z teba nepoužijú ako uholný kameň alebo ako kameň základný. Zostaneš zboreniskom naveky." To je Jahveho výrok. V ústrety koncu
27 Zdvihnite zástavu na zemi! Zatrúbte na roh medzi národmi! Sprisahajte národy proti nemu, zvolajte proti nemu kráľovstvá – Ararat, Mini a Aškenaz –. Vymenujte proti nemu hlavného veliteľa! Nech sa kone vzpínajú ako naježené kobylky! 28 Sprisahajte proti nemu národy: kráľov Médie, jej vojvodcov a správcov – všetky krajiny, nad ktorými vládne. 29 Zem sa trasie a zvíja. Lebo sa plnia Jahveho plány proti Babylonu: zmeniť babylonskú krajinu na pustatinu bez obyvateľov. 30 Babylonskí hrdinovia sa vzdali boja, stiahli sa do opevnení, stratili odvahu, sú ako ženy! Ich domy stoja v plameňoch, zlámané sú závory na bránach. 31 Bežec predbieha bežca, posol naháňa posla, aby oznámili kráľovi Babylonu, že sú obsadené všetky štvrte jeho mesta, 32 zaujaté všetky brody, strážne veže zapálené a posádky prestrašené. 33 Lebo Jahve Cebaot, Boh Izraela, hovorí takto: "Dcéra Babylonu je ako humno, keď ju natvrdo udupajú: ešte chvíľku, a nastane preň čas žatvy." Jahveho odveta
34 "Nabuchodonozor, babylonský kráľ, ma zožral a zničil a potom ma odhodil ako prázdnu misu. Zhltol ma ako drak, naplnil si bachor mojím jemným mäsom a potom ma vyvrátila. 35 Nech padne na Babylon násilie, spáchané na mne, a rany, ktoré som utrpela," vraví obyvateľka Siona. "Nech padne na Chaldejcov moja krv!" vraví Jeruzalem. 36 Preto hovorí Jahve: "Pozri! Do svojich rúk beriem tvoj spor, ja sa vypomstím za teba. Vysuším jeho more, dám vyschnúť jeho prameňom. 37 Babylon sa stane hŕbou kamenia, brlohom šakalov, predmetom hrôzy a posmechu, krajom bez obyvateľov. 38 Ručia všetci razom ako levy, zavýjajú ako levíčatá. 39 Je im horúco? Pripravím im nápoj: opijem ich, až sa rozkričia a potom zaspia večným spánkom a nikdy sa už neprebudia. To je Jahveho výrok. 40 Zavediem ich na jatky ako jahňatá, ako barany a capy." Plač nad Babylonom
41 Vydobytý bol Bábel, podmanená bola chvála celého sveta. Babylon sa stal predmetom zhrozenia medzi národmi. 42 More zaplavilo Babylon, zakryli ho rozbúrené vlny. 43 Jeho mestá sa stali púšťou, vyschnutou a pustou krajinou, zemou, na ktorej nik nebýva, kadiaľ človek neprechádza. Jahve potresce modly
44 "Potrestám boha Bela v Babylone, vytrhnem mu z tlamy, čo pohltal, nebudú sa už k nemu hrnúť národy. Aj múry Babylonu popadajú. 45 Vyjdi z neho, ľud môj! Zachráň si každý svoj život pred planúcim Jahveho hnevom! 46 Ale vaše srdce nech neochabne, aby ste sa nedali prestrašiť! Neľakajte sa chýrov, ktoré letia krajinou: chýr nasleduje za chýrom, každý rok nový chýr – násilie v krajine víťazí a krutovládca nastupuje po krutovládcovi. 47 Preto prídu dni, keď potrestám modly Babylonu. Celé jeho územie bude zahanbené i so všetkými pobitými, čo ležia v ňom. 48 Vtedy nebo a zem a všetko, čo je v nich, zanôti nad Babylonom víťazné spevy, lebo ničitelia od severu prídu proti nemu. To je Jahveho výrok. 49 Aj Babylon musí padnúť za pobitých Izraela, ako za Babylon padali pobití po celej zemi. 50 Vy, čo ste unikli meču, dajte sa na cestu, nezastavujte sa! Spomeňte si na Jahveho v diaľave, nech vám Jeruzalem leží na srdci! 51 Zahanbili sme sa, keď sme počuli o potupe, tváre sa nám pokryli rumencom, lebo cudzinci vstúpili do svätých miest Jahveho chrámu. 52 Preto prichádzajú dni – Jahveho výrok – keď potrescem jeho modly a po celej jeho zemi bude sa ozývať stenanie ranených. 53 Hoci by Babylon dosiahol nebesá a svoje vežiská vztýčil do nedostupnej výšky, na môj rozkaz udrú naň pustošitelia." To je Jahveho výrok. 54 Strašný krik vychádza z Babylonu, správy o hroznom nešťastí z krajiny Chaldejcov. 55 Lebo Jahve pustoší Babylon, udúša jeho mestský hluk napredujúcou vlnou, hučiacou a lomoziacou ako povodeň. 56 Hej, na Babylon napreduje pustošiteľ: pochytali jeho vojakov, luky im dolámali, lebo Jahve je Boh, ktorý odpláca, on odpláca naplno. 57 Toto hovorí Kráľ, ktorý sa volá Jahve Cebaot: "Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho vojvodcov, miestodržiteľov a vojakov a oni zaspia večným spánkom a nikdy sa už neprebudia." Babylon zrovnaný so zemou
58 Toto hovorí Jahve Cebaot: "Širokánske múry Babylonu budú zrúcané od základov, jeho vysoké brány budú spálené. Nazmar vyšlo, na čom sa národy napracovali, na popola to, na čom sa ľudia natrápili." Výrok hodený do Eufratu
59 Jeremiáš dal tento rozkaz Seraiášovi, synovi Neriášovmu, vnukovi Machsiášovmu, keď tento odišiel do Babylonu s judským kráľom Sedekiášom vo štvrtom roku jeho panovania. Seraiáš bol hlavným ubytovateľom. 60 Jeremiáš napísal do jednej knihy všetko nešťastie, ktoré malo stihnúť Babylon, všetky svoje reči napísané proti Babylonu. 61 Jeremiáš povedal teda Seraiášovi: "Keď prídeš do Babylonu, nájdi si vhodnú chvíľu prečítať tam všetky tieto slová. 62 Potom povedz: Jahve, ty sám si vyhlásil o tomto mieste, že bude zničené, že nebudú v ňom obyvatelia ani ľudia, ani zvieratá, bude púšťou na večné časy. 63 Keď skončíš čítanie tejto knihy, priviaž na ňu kameň a hoď ju doprostred Eufratu 64 so slovami: Takto klesne Babylon a nikdy už nepovstane po nešťastí, ktoré naň dopustím." Potiaľ sú slová Jeremiášove.