4. kapitola
1 "Ak sa chceš vrátiť, Izrael, – Jahveho výrok – ak sa chceš vrátiť ku mne, ak odstrániš spredo mňa svoje hrozné modly, ak sa už nebudeš túlať, 2 ak prisaháš na živého Jahveho, pravdivo, spravodlivo a úprimne, vtedy ťa budú prosiť národy, aby si ich požehnal a budú hrdé na teba." 3 Lebo toto hovorí Jahve mužom Judey a Jeruzalema: "Preorte si úhory a nesejte medzi tŕnie! 4 Pripravte sa pre službu Jahvemu, zušľachtite si srdcia, mužovia Judey a obyvatelia Jeruzalema! Inak môj hnev vyšľahne sťa plameň, bude horieť a nik ho neuhasí, lebo vaše skutky sú zlé." Nájazd od severu
5 Oznámte v Júdovi! Rozhláste v Jeruzaleme: Zatrúbte na rohy v celej krajine! Kričte plným hlasom rozkaz: Nastúpiť! Utiahnime sa do opevnených miest! 6 Vytiahnite vysoko zástavu na Sione! Utečte! Nezostávajte stáť! Lebo privádzam zo severu nešťastie a veľkú pohromu. 7 Asýrsky lev vyšiel zo svojej húšťavy, zabijak národov vyrazil! Vyrazil zo svojho ležiska, aby ti spustošil krajinu, aby ti mestá vypálil, aby zostali prázdne, bez obyvateľa. 8 Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvíľte, lebo Jahveho blčiaci hnev nás neminie. 9 V ten deň – Jahveho výrok – kráľ i kniežatá stratia odvahu, kňazov zachváti hrôza a proroci strachom zamĺknu. 10 A ja som povedal: "Ach, Jahve, Pane, veru si oklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si vravel: "Budete mať pokoj" a teraz máme meč na hrdlách!" 11 V tom čase povedia tomuto národu a Jeruzalemu: "Horúci vietor veje z holých výšin, z púšte, na dcéru môjho ľudu. Nie vánok, čo previeva a čistí obilie. 12 Hej, zúrivý víchor sa dvíha na môj rozkaz. A teraz vynesiem nad nimi svoj rozsudok." 13 Pozor! Nepriateľ napreduje ako mrak! Jeho vozy – sťa víchrica, jeho kone – rýchlejšie od orlov. Beda nám, stratení sme! 14 Ó, Jeruzalem, zmy zlobu zo svojho srdca, ešte sa môžeš zachrániť! Dokedy budeš ešte vo vnútri ukrývať svoje hriešne myšlienky? 15 Čuj! Posol z Danu, zlá zvesť z Efraimských hôr! 16 Povedzte to národom, vyhláste záhubu Jeruzalema: "Nepriateľské hordy tiahnu z ďalekej krajiny, vykrikujú proti judským mestám. 17 Ich stráže tiahnu na ňu zo všetkých strán, lebo sa vzbúrila proti mne." Toto je Jahveho výrok. 18 Tvoj život a tvoje skutky to na teba pritiahli. Sú to následky tvojej zloby. Aké sú trpké! Teraz ti prenikajú až k samému srdcu. 19 Aké ukrutné bolesti v mojej hrudi! Puká mi srdce, búcha divoko. Nemôžem mlčať. Počujem hlas rohu, vojnový lomoz. 20 Porážka! – kričia. Pohroma! Celá krajina je spustošená, náhle strhli moje stany, v okamihu zničili moje prístrešia. 21 Dokedy mám hľadieť na vojenské zástavy a počúvať hlas rohov? 22 "Môj ľud je blázon, nechce mi veriť. Sú to nerozumné deti, ktoré nič nechápu. Múdri sú iba robiť zle, ale nevedia konať, čo je správne." 23 Hľadím na zem, ach! Pustá je a beztvárna, a na nebesá, ach! Sú celkom temné. 24 Hľadím na hory, ach! Trasú sa, všetky vrchy sa pohýbali. 25 Hľadím, ach! Človiečika niet, uleteli aj všetky vtáky nebeské. 26 Hľadím, ach! Úrodná zem zostala púšťou, všetky mestá sa zrútili pred Jahvem 27 pred žiarou jeho hnevu. Hej, toto hovorí Jahve: "Celá zem bude spustošená, ale nezničím ju načisto. 28 Preto zem bude smútiť a sčernejú nebesá nad ňou. Lebo som vyslovil svoje zámery, neoľutujem to, neodstúpim od toho." 29 Na výkrik: Jazdci! Lukostrelci! – celé mesto sa dalo na útek: utiekli do húštin, vyliezli na bralá; všetky mestá sú opustené, niet v nich živej duše. 30 A ty, vyplienená, čo urobíš? Aj keď sa oblečieš do purpuru, aj keď sa vyzdobíš zlatými šperkami, aj keď si oči umelo rozšíriš, krášliš sa nadarmo. Tvoji záletníci tebou pohŕdajú, siahajú ti na život. 31 Čože to za hlas? Počujem výkrik rodičky. Úzkostlivý krik ženy pri prvom pôrode. To kričí Sionská dcéra, lapá po vzduchu, ruky zalamuje: "Ach, beda mi! Klesám pod údermi vrahov!"