48. kapitola
Výroky proti Moabu
1O Moabe. Takto hovorí Jahve Cebaot, Boh Izraela: "Beda Nebu, je spustošený, v hanbe zostalo Kirjatajim – obsadili ho, hanba a hrôza na prepevný hrad, 2nejestvuje už pýcha Moabu! V Chešbone mu osnovali skazu: Poďme! Vytrime ho spomedzi národov! Aj ty, Madmen, budeš umlčaný, za tebou sa meč uberá. 3Čuj kriky úzkosti z Choronajimu: Spustošenie! Strašná záhuba! 4Moab je zlomený. Výkriky počuť až do Coaru. 5Hej, hore návrším Luchitu vystupujú horko plačúcky; a dole svahom Choronaimu nesie sa nárek nad porážkou. 6Utekajte, zachráňte si život! Napodobňujte divého osla v púšti! 7Áno, pretože si sa spoliehal na svoje pevnosti a poklady, aj ty budeš zajatý, tvoj boh Kemoš pôjde do zajatia a jeho kňazi a kniežatá s ním, všetci spolu. 8Ničiteľ vnikne do každého mesta, ani jediné sa neubráni: Dolina bude spustošená, Rovina zničená, ako to povedal Jahve. 9Dajte krídla Moabu, aby mohol uletieť, lebo jeho mestá stanú sa púšťou, nikto tam už nebude bývať. 10(Prekliaty, kto nedbalo vykoná, čo mu Jahve nariadi! Prekliaty, kto odopiera svojmu meču krv!) 11Od svojej mladosti Moab požíval mier, odpočíval ako víno na svojich kvasinkách, nestáčali ho z bočky do bočky, nikdy neodišiel do vyhnanstva: preto mu zostala svieža chuť a nezmenená vôňa. 12Preto, veru, prídu dni – Jahveho výrok – keď mu pošlem prelievačov a oni ho prelejú: vyprázdnia mu sudy a porozbíjajú amfory. 13Moab bude sklamaný bohom Kemošom, ako bol Izrael sklamaný Betelom, v ktorého skladal svoju nádej. 14Nech vám nenapadne povedať: My sme hrdinovia, chrabrí vojaci. 15Moab je spustošený, jeho mestá podmanené, výkvet jeho mládencov odchádza na jatky. To je výrok Kráľa, ktorý má meno Jahve Cebaot. 16Blízka je Moabova záhuba, nešťastie sa rúti na neho. 17Žiaľte nad ním všetci jeho susedia, všetci, ktorí ste ho poznali! Povedzte: Žiaľ! Zlomilo sa žezlo veliteľské, preslávená berla! 18Zíď zo svojho slávneho miesta, posaď sa na vyprahnutú zem, ľud, čo bývaš v Dibone, lebo pustošiteľ Moabu sa oboril na teba, zničil tvoje pevnosti. 19Vy, ktorí bývate v Aroere, staňte si na cestu a vyzerajte! Pýtajte sa utečencov a tých, čo prežili, pýtajte sa ich: Čo sa stalo? 20Moaba stihla hanba a veľké zdesenie: kričte a kvíľte, oznámte na Arnone, že Moab je spustošený! 21Krutý súd stihol Vysočinu, Cholon, Jahcu, Mefaat, 22Dibon, Nebo a Bet-Diblatajim, 23Kirjatajim, Bet-Gamul, Bet-Meon, 24Kerijjot, Bocru a všetky mestá moabskej krajiny, ďaleké i blízke. 25Zlomená je moc Moabu, zlomené je jeho rameno, to je Jahveho výrok. 26Opite Moaba – veď sa vynášal nad Jahveho – nech sa váľa v tom, čo vyvrátil, nech je na posmech aj on. 27A či tebe nebol na posmech Izrael? A vari ho dochytili medzi bojovníkmi, že pokyvuješ posmešne hlavou vždy, keď o ňom rozprávaš? 28Opustite mestá, obyvatelia Moabu, bývajte v skalách! Buďte ako holub, ktorý hniezdi na stenách bezodných priepastí! 29Počuli sme o pýche Moabu. Pyšný je nadmieru: aká pýcha! Aká nadutosť! Aká spupnosť! Aká namyslená povýšenosť srdca! 30– Poznám jeho velikášstvo, to je Jahveho výrok – poznám nestálosť jeho rečí, nestálosť jeho skutkov. 31– Preto žialim nad Moabom a plačem nad celým Moabom, kvílim nad ľuďmi z Kir-Cheresu. 32Oplakávam ťa, vinohrad Sibmy, viac ako mesto Jazer. Ratolesti tvoje prekračujú more, siahajú až k Jazeru. Pustošiteľ vpadol na tvoje oberačky a na tvoje vinobrania. 33Zmizla radosť a veselosť zo sadov, zo zeme moabskej. Zastavil som tok vína z lisov, veselý krik šliapačov už nenasleduje výskanie. Nikto tu už nevýska. 34Ozvenu výkrikov z Chešbonu a z Eleale počuť až v Jahaci. Krik sa nesie od Coaru k Choronajimu a k Eglat-Šelišii, lebo aj vody Nimrimu stali sa miestom opusteným. 35V Moabe zastavím toho, kto obetuje na výšinách a toho, kto okiadza bôžikov – to je Jahveho výrok. 36Preto mi srdce kvíli nad Moabom ako flauta, moje srdce kvíli ako flauta nad chlapmi z Kir-Cheresu, lebo stratili svoj ťažko získaný poklad. 37Hej, všetci si ostrihali hlavy na znak zármutku, všetci sa prepásali vrecovinou. 38Na všetkých plochých strechách moabských a na ich širokých uliciach počuť iba nárek, lebo som rozbil Moab ako neužitočný krčah – to je Jahveho výrok. 39Aký je zničený! Kričte: Ako sa Moab hanobne obrátil na útek! Moab sa stal predmetom posmechu a hrôzy pre všetkých svojich susedov. 40Lebo takto hovorí Jahve: (Pozri! Akoby sa orol vzniesol a rozprestrel krídla nad Moabom): 41mestá sú podmanené, pevnosti vydobyté (srdce moabských bojovníkov v ten deň je ako srdce ženy pri pôrode). 42Moab je zničený, prestal byť národom, lebo sa postavil proti Jahvemu. 43Hrôza, jama a pasca pre teba, obyvateľ Moabu! To je Jahveho výrok. 44Kto bude utekať pred hrôzou, padne do jamy, ak sa z jamy vyškriabe, chytí sa do pasce. Toto všetko pošlem na Moab, keď príde čas jeho protestu – Jahveho výrok. 45V tieni Chešbonu zastali utečenci vysilení, ale oheň vyšľahol z Chešbonu, plameň zo Sichonovho paláca; strávil sluchy Moabu a temä krikľúňov. 46Beda ti, Moab! Zahynul národ boha Kemoša. Synov ti odvádzajú do zajatia a dcéry do vyhnanstva. 47Ale v budúcich časoch privediem späť moabských zajatcov – to je Jahveho výrok." Potiaľto je súd nad Moabom.