44. kapitola
Posledná Jeremiášova úloha: Júdovci v Egypte a Kráľovná nebies
1Slovo, ktoré dostal Jeremiáš pre všetkých Júdovcov bývajúcich v Egypte, v Migdole, v Tachpanchese, v Memfise a v kraji Patros. 2Toto sú slová Jahveho Cebaot, Boha Izraela: "Videli ste všetko nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem a na všetky Júdove mestá. Dnes sú zrúcané, bez obyvateľov. 3To všetko pre zlobu tých, čo ma popudzovali, keď chodili okiadzať a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia. 4Posielal som vám neúnavne všetkých svojich sluhov, prorokov, posielal som ich, aby vám povedali: Nerobte tú ohavnosť, ktorú nenávidím! 5Ale vaši otcovia nechceli počúvať, ani nevenovali tomu pozornosť. Neodvrátili sa od svojej zloby, aby už neokiadzali cudzích bohov. 6Vtedy vzkypelo moje rozhorčenie a môj hnev a zapálili judské mestá a jeruzalemské ulice, ktoré sa stali zrúcaninami a púšťou, ako sú do dnešného dňa. 7Teraz toto hovorí Jahve, Boh Cebaot, Boh Izraela: Prečo si zapríčiňujete také veľké zlo? Prečo chcete zničiť z Júdu mužov a ženy, deti i kojencov, že vám nezostane žiadny zvyšok? 8A to tým, že ma popudzujete svojimi modlami a obetami cudzím bohom v Egypte, kde ste sa usadili. Tým zničíte sami seba a stanete sa predmetom preklínania a posmechu pre všetky národy zeme. 9Vari ste zabudli na zlobu vašich otcov, na zlobu judských kráľov a na zlobu ich žien, na vašu zlobu a na zlobu vašich žien, čo popáchali v Júdovej zemi a v jeruzalemských uliciach? 10Do dnešného dňa nepocítili ľútosti a nijakú bázeň, vôbec nežijú podľa môjho Zákona a podľa mojich nariadení, ktoré som predložil vám a vašim otcom. 11Preto takto hovorí Jahve Cebaot, Boh Izraela: Rozhodol som sa priniesť nešťastie na vás, zničiť Júdu. 12Vezmem zvyšok Júdovcov, ktorí sa vybrali do Egypta, aby sa tam usadili. V Egypte všetci zahynú: niektorí padnú mečom, iní zahynú hladom. Vymrú od najmenšieho po najväčšieho, padnú mečom alebo hladom a stanú sa predmetom zlorečenia a hrôzy, predmetom preklínania a posmechu. 13Potrescem tých, čo bývajú v Egypte, ako som potrestal Jeruzalem, mečom, hladom a morom. 14Zo zvyškov Júdu, ktorí prišli bývať do Egypta a dúfali, že sa vrátia a budú znovu žiť v Judei, nikto to neprežije ani sa nezachráni, oni sa už nevrátia, iba s výnimkou niekoľkých prebehlíkov." 15Potom všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy pália obety cudzím bohom, a všetky prítomné ženy – veľké zhromaždenie – (a všetok ľud, usadený v Egyptskej krajine a v Patrose) dali túto odpoveď Jeremiášovi: 16"My nebudeme počúvať, čo nám hovoríš v Jahveho mene! 17Ale splníme všetko, čo sme vlastnými ústami sľubovali: budeme obetovať kadidlo Kráľovnej nebies, prinášať jej tekuté obety, ako sme to robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na jeruzalemských uliciach. Vtedy sme mali chleba dosýta, boli sme šťastní a nešťastie sme nepoznali. 18Ale odkedy sme prestali obetovať kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej tekuté obety, chýba nám všetko a hynieme mečom a hladom." 19A ženy povedali: "Keď obetujeme kadidlo Kráľovnej nebies a prinášame jej tekuté obety, či bez vedomia našich mužov robíme koláče na jej podobu a prinášame jej tekuté obety?" 20Keď Jeremiáš dostal túto odpoveď od týchto mužov a žien a od všetkého ľudu, povedal im: 21"Jahve nezabudol na kadidlo, ktoré ste obetovali v Júdových mestách a na jeruzalemských uliciach, a to vy a vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud zeme. Ba vystúpilo mu to k srdcu, 22až Jahve nemohol už znášať vaše zločinné skutky a vaše odporné výčiny: tak sa vaša krajina stala púšťou, predmetom hrôzy a kliatby, bez obyvateľov, ako je to podnes. 23Toto nešťastie vás postihlo preto, že ste obetovali kadidlo a hrešili proti Jahvemu, neposlúchli ste Jahveho hlas, nezachovávali ste jeho Zákon, jeho príkazy a jeho nariadenia, a to trvá podnes." 24Potom Jeremiáš prehovoril k celému ľudu, najmä ku všetkým ženám: "Počujte Jahveho slovo, všetci Júdovci, ktorí ste v Egyptskej krajine! 25Toto sú slová Jahveho Cebaot, Boha Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi rukami urobili to, čo ste vyslovili vlastnými ústami. Povedali ste: Splníme presne všetko, čo sme sľúbili: budeme obetovať kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej tekuté obety. Dobre teda! Splňte svoje sľuby, vyplňte presne svoje prisľúbenia! 26Ale počujte Jahveho slovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v Egyptskej krajine! Pozrite! Ja prisahám na svoje vlastné veľké Meno, hovorí Jahve. V celej Egyptskej krajine moje Meno nebude vzývať ani jeden judský človek, nikto nebude už hovoriť: Ako žije Pán Jahve! 27Pozrite, ja budem bdieť nad nimi na nešťastie, a nie na šťastie: všetci judskí ľudia, ktorí sú v Egyptskej krajine, zahynú mečom a hladom, kým celkom nevymrú. 28Len veľmi málo ich unikne meču, tí sa vrátia do judskej krajiny. Potom všetky zvyšky Júdu, čo išli bývať do Egyptskej krajiny, uznajú, čie slovo sa splnilo: moje, alebo ich! 29A ja vám dávam tento znak – Jahveho výrok – že vás potrescem na tomto mieste: podľa toho poznáte, že sa na vás splní moja hrozba. 30Toto hovorí Jahve: Pozrite, vydám faraóna Hofru, egyptského kráľa, do rúk jeho nepriateľov a tých, čo mu striehnu na život, ako som vydal judského kráľa Sedekiáša do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, jeho nepriateľa, ktorý mu striehol na život."