44. kapitola
Posledná Jeremiášova úloha: Júdovci v Egypte a Kráľovná nebies
1 Slovo, ktoré dostal Jeremiáš pre všetkých Júdovcov bývajúcich v Egypte, v Migdole, v Tachpanchese, v Memfise a v kraji Patros. 2 Toto sú slová Jahveho Cebaot, Boha Izraela: "Videli ste všetko nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem a na všetky Júdove mestá. Dnes sú zrúcané, bez obyvateľov. 3 To všetko pre zlobu tých, čo ma popudzovali, keď chodili okiadzať a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia. 4 Posielal som vám neúnavne všetkých svojich sluhov, prorokov, posielal som ich, aby vám povedali: Nerobte tú ohavnosť, ktorú nenávidím! 5 Ale vaši otcovia nechceli počúvať, ani nevenovali tomu pozornosť. Neodvrátili sa od svojej zloby, aby už neokiadzali cudzích bohov. 6 Vtedy vzkypelo moje rozhorčenie a môj hnev a zapálili judské mestá a jeruzalemské ulice, ktoré sa stali zrúcaninami a púšťou, ako sú do dnešného dňa. 7 Teraz toto hovorí Jahve, Boh Cebaot, Boh Izraela: Prečo si zapríčiňujete také veľké zlo? Prečo chcete zničiť z Júdu mužov a ženy, deti i kojencov, že vám nezostane žiadny zvyšok? 8 A to tým, že ma popudzujete svojimi modlami a obetami cudzím bohom v Egypte, kde ste sa usadili. Tým zničíte sami seba a stanete sa predmetom preklínania a posmechu pre všetky národy zeme. 9 Vari ste zabudli na zlobu vašich otcov, na zlobu judských kráľov a na zlobu ich žien, na vašu zlobu a na zlobu vašich žien, čo popáchali v Júdovej zemi a v jeruzalemských uliciach? 10 Do dnešného dňa nepocítili ľútosti a nijakú bázeň, vôbec nežijú podľa môjho Zákona a podľa mojich nariadení, ktoré som predložil vám a vašim otcom. 11 Preto takto hovorí Jahve Cebaot, Boh Izraela: Rozhodol som sa priniesť nešťastie na vás, zničiť Júdu. 12 Vezmem zvyšok Júdovcov, ktorí sa vybrali do Egypta, aby sa tam usadili. V Egypte všetci zahynú: niektorí padnú mečom, iní zahynú hladom. Vymrú od najmenšieho po najväčšieho, padnú mečom alebo hladom a stanú sa predmetom zlorečenia a hrôzy, predmetom preklínania a posmechu. 13 Potrescem tých, čo bývajú v Egypte, ako som potrestal Jeruzalem, mečom, hladom a morom. 14 Zo zvyškov Júdu, ktorí prišli bývať do Egypta a dúfali, že sa vrátia a budú znovu žiť v Judei, nikto to neprežije ani sa nezachráni, oni sa už nevrátia, iba s výnimkou niekoľkých prebehlíkov." 15 Potom všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy pália obety cudzím bohom, a všetky prítomné ženy – veľké zhromaždenie – (a všetok ľud, usadený v Egyptskej krajine a v Patrose) dali túto odpoveď Jeremiášovi: 16 "My nebudeme počúvať, čo nám hovoríš v Jahveho mene! 17 Ale splníme všetko, čo sme vlastnými ústami sľubovali: budeme obetovať kadidlo Kráľovnej nebies, prinášať jej tekuté obety, ako sme to robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na jeruzalemských uliciach. Vtedy sme mali chleba dosýta, boli sme šťastní a nešťastie sme nepoznali. 18 Ale odkedy sme prestali obetovať kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej tekuté obety, chýba nám všetko a hynieme mečom a hladom." 19 A ženy povedali: "Keď obetujeme kadidlo Kráľovnej nebies a prinášame jej tekuté obety, či bez vedomia našich mužov robíme koláče na jej podobu a prinášame jej tekuté obety?" 20 Keď Jeremiáš dostal túto odpoveď od týchto mužov a žien a od všetkého ľudu, povedal im: 21 "Jahve nezabudol na kadidlo, ktoré ste obetovali v Júdových mestách a na jeruzalemských uliciach, a to vy a vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud zeme. Ba vystúpilo mu to k srdcu, 22 až Jahve nemohol už znášať vaše zločinné skutky a vaše odporné výčiny: tak sa vaša krajina stala púšťou, predmetom hrôzy a kliatby, bez obyvateľov, ako je to podnes. 23 Toto nešťastie vás postihlo preto, že ste obetovali kadidlo a hrešili proti Jahvemu, neposlúchli ste Jahveho hlas, nezachovávali ste jeho Zákon, jeho príkazy a jeho nariadenia, a to trvá podnes." 24 Potom Jeremiáš prehovoril k celému ľudu, najmä ku všetkým ženám: "Počujte Jahveho slovo, všetci Júdovci, ktorí ste v Egyptskej krajine! 25 Toto sú slová Jahveho Cebaot, Boha Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi rukami urobili to, čo ste vyslovili vlastnými ústami. Povedali ste: Splníme presne všetko, čo sme sľúbili: budeme obetovať kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej tekuté obety. Dobre teda! Splňte svoje sľuby, vyplňte presne svoje prisľúbenia! 26 Ale počujte Jahveho slovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v Egyptskej krajine! Pozrite! Ja prisahám na svoje vlastné veľké Meno, hovorí Jahve. V celej Egyptskej krajine moje Meno nebude vzývať ani jeden judský človek, nikto nebude už hovoriť: Ako žije Pán Jahve! 27 Pozrite, ja budem bdieť nad nimi na nešťastie, a nie na šťastie: všetci judskí ľudia, ktorí sú v Egyptskej krajine, zahynú mečom a hladom, kým celkom nevymrú. 28 Len veľmi málo ich unikne meču, tí sa vrátia do judskej krajiny. Potom všetky zvyšky Júdu, čo išli bývať do Egyptskej krajiny, uznajú, čie slovo sa splnilo: moje, alebo ich! 29 A ja vám dávam tento znak – Jahveho výrok – že vás potrescem na tomto mieste: podľa toho poznáte, že sa na vás splní moja hrozba. 30 Toto hovorí Jahve: Pozrite, vydám faraóna Hofru, egyptského kráľa, do rúk jeho nepriateľov a tých, čo mu striehnu na život, ako som vydal judského kráľa Sedekiáša do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, jeho nepriateľa, ktorý mu striehol na život."