Predchádzajúca kapitola

36. kapitola

Zvitok z r. 605–604 pred Kr.

1 Vo štvrtom roku judského kráľa Jojakima, syna Joziášovho, Jahve povedal Jeremiášovi tieto slová:
2 "Vezmi si zvitok papiera a napíš naň každé slovo, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť za čias Joziášových až do dneška. 3 Keď Júdov dom počuje o nešťastí, ktoré chcem na nich dopustiť, možno sa každý vráti zo svojej hriešnej cesty a ja im budem môcť odpustiť ich zlobu a hriechy." 4 Jeremiáš zavolal Barucha, syna Neriášovho, ktorý podľa Jeremiášovho diktátu napísal na zvitok všetko, čo Jahve povedal Jeremiášovi. 5 Potom Jeremiáš dal tento rozkaz Baruchovi: "Ja nie som slobodný, nemôžem ísť do Jahveho chrámu. 6 Ale ty pôjdeš do Jahveho chrámu v pôstny deň a prečítaš ľudu zo zvitku, ktorý si napísal, všetky Jahveho slová, ako som ti ich nadiktoval. Prečítaš ich aj všetkým Júdovcom, ktorí prišli zo svojich miest. 7 Možno ich úpenlivá prosba Jahveho obmäkčí a každý z nich sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo Jahve pohrozil tomuto ľudu veľmi nahnevane a rozhorčene." 8 Baruch, Neriášov syn, urobil všetko tak, ako mu nariadil prorok Jeremiáš a prečítal z knihy Jahveho slová v Jahveho chráme. 9 V piatom roku judského kráľa Jojakima, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásili pôst v Jahveho prítomnosti pre všetok jeruzalemský ľud a pre všetkých, ktorí mohli prísť do Jeruzalema z judských miest. 10 Vtedy Baruch čítal z knihy Jeremiášove slová pred všetkým ľudom v sieni Gemariáša, syna kráľovského pisára Šafana, v hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Jahveho chrámu. 11 Keď Micheáš, syn Šafanovho syna Gemariáša, vypočul všetky Jahveho slová z tej knihy, 12 zišiel do kráľovského paláca, do pisárovej siene. Tam zasadali všetci vysokí úradníci: pisár Elišama; Delaiáš, syn Semaiášov; Elnatan, syn Achbarov; Gemariáš, syn Šafanov; Sedekiáš, syn Chananiášov a všetky ostatné kniežatá. 13 Micheáš im oznámil všetko, čo počul, keď to Baruch z knihy čítal ľudu do uší. 14 Vtedy kniežatá jednomyseľne poslali k Baruchovi Judiho, syna Nataniáša, syna Šelemiáša, syna Kušiho, s odkazom: "Vezmi tú knihu, z ktorej si čítal ľudu, a príď sem!" Baruch, syn Neriášov, vzal zvitok a prišiel k nim. 15 Oni mu povedali: "Sadni si a prečítaj nám to!" A Baruch im to prečítal. 16 Keď všetko vypočuli, obrátili sa nastrašení jeden na druhého a povedali Baruchovi: "Všetko toto musíme oznámiť kráľovi." 17 A pýtali sa Barucha: "Povedz nám, ako si všetky tie slová napísal!" 18 Baruch im odpovedal: "Jeremiáš mi to všetko nadiktovala a ja som to písal atramentom do tejto knihy." 19 Vysokí úradníci povedali vtedy Baruchovi: "Choď, schovajte sa, ty a Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste!" 20 Potom odišli ku kráľovi do dvora paláca, ale zvitok uložili v sieni pisára Elišamu. A rozpovedali všetko kráľovi. 21 Kráľ poslal Judiho, aby doniesol zvitok. Ten ho priniesol zo siene pisára Elišamu a prečítal ho pred kráľom a pred všetkými úradníkmi, ktorí stáli okolo kráľa. 22 Kráľ sedel vo svojich zimných komnatách – bol to deviaty mesiac roku – a pred ním stál ohrievač, plný žeravého uhlia. 23 Keď Judi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil na oheň do ohrievača, kým celý zvitok nezhorel na ohni v ohrievači. 24 Ani kráľ, ani nikto z jeho dvoranov, ktorí počuli tieto slová, sa nenaľakali, ani šaty si neroztrhli. 25 A hoci Elnatan, Delaiáš a Gemariáš kráľa prosili, aby zvitok nespálil, neposlúchol ich. 26 Kráľ rozkázal kráľovmu synovi Jerachmeelovi, Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelkemiášovi, synovi Abdeelovmu, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša. Ale Jahve ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok so všetkým, čo napísal Baruch, ako mu nadiktoval Jeremiáš, takto prehovoril Jahve k Jeremiášovi: 28 "Vezmi si iný zvitok a napíš naň všetky slová, čo boli napísané na prvom zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jojakim. 29 A proti judskému kráľovi Jojakimovi povedz: Toto hovorí Jahve: Ty si spálil ten zvitok so slovami: Ako môžeš písať, že babylonský kráľ príde, zničí túto krajinu a pozabíja ľudí i zvieratá? 30 Preto takto hovorí Jahve o judskom kráľovi Jojakimovi: Nebude mať nikoho, kto by po ňom nastúpil na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude vystavená pražiacemu slnku vo dne a mrazu v noci. 31 Jeho, jeho potomkov a jeho služobníkov potrescem za ich hriechy. Dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na Júdovcov všetky nešťastia, ktorými som im hrozil a ktoré oni nepočúvali." 32 Jeremiáš vzal iný zvitok, dal ho pisárovi Baruchovi, synovi Neriášovmu, ktorý podľa Jeremiášovho diktátu napísal naň znovu všetko, čo judský kráľ Jojakim spálil, a ešte bolo pridaných mnoho podobných slov.