36. kapitola
Zvitok z r. 605–604 pred Kr.
1Vo štvrtom roku judského kráľa Jojakima, syna Joziášovho, Jahve povedal Jeremiášovi tieto slová: 2"Vezmi si zvitok papiera a napíš naň každé slovo, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť za čias Joziášových až do dneška. 3Keď Júdov dom počuje o nešťastí, ktoré chcem na nich dopustiť, možno sa každý vráti zo svojej hriešnej cesty a ja im budem môcť odpustiť ich zlobu a hriechy." 4Jeremiáš zavolal Barucha, syna Neriášovho, ktorý podľa Jeremiášovho diktátu napísal na zvitok všetko, čo Jahve povedal Jeremiášovi. 5Potom Jeremiáš dal tento rozkaz Baruchovi: "Ja nie som slobodný, nemôžem ísť do Jahveho chrámu. 6Ale ty pôjdeš do Jahveho chrámu v pôstny deň a prečítaš ľudu zo zvitku, ktorý si napísal, všetky Jahveho slová, ako som ti ich nadiktoval. Prečítaš ich aj všetkým Júdovcom, ktorí prišli zo svojich miest. 7Možno ich úpenlivá prosba Jahveho obmäkčí a každý z nich sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo Jahve pohrozil tomuto ľudu veľmi nahnevane a rozhorčene." 8Baruch, Neriášov syn, urobil všetko tak, ako mu nariadil prorok Jeremiáš a prečítal z knihy Jahveho slová v Jahveho chráme. 9V piatom roku judského kráľa Jojakima, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásili pôst v Jahveho prítomnosti pre všetok jeruzalemský ľud a pre všetkých, ktorí mohli prísť do Jeruzalema z judských miest. 10Vtedy Baruch čítal z knihy Jeremiášove slová pred všetkým ľudom v sieni Gemariáša, syna kráľovského pisára Šafana, v hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Jahveho chrámu. 11Keď Micheáš, syn Šafanovho syna Gemariáša, vypočul všetky Jahveho slová z tej knihy, 12zišiel do kráľovského paláca, do pisárovej siene. Tam zasadali všetci vysokí úradníci: pisár Elišama; Delaiáš, syn Semaiášov; Elnatan, syn Achbarov; Gemariáš, syn Šafanov; Sedekiáš, syn Chananiášov a všetky ostatné kniežatá. 13Micheáš im oznámil všetko, čo počul, keď to Baruch z knihy čítal ľudu do uší. 14Vtedy kniežatá jednomyseľne poslali k Baruchovi Judiho, syna Nataniáša, syna Šelemiáša, syna Kušiho, s odkazom: "Vezmi tú knihu, z ktorej si čítal ľudu, a príď sem!" Baruch, syn Neriášov, vzal zvitok a prišiel k nim. 15Oni mu povedali: "Sadni si a prečítaj nám to!" A Baruch im to prečítal. 16Keď všetko vypočuli, obrátili sa nastrašení jeden na druhého a povedali Baruchovi: "Všetko toto musíme oznámiť kráľovi." 17A pýtali sa Barucha: "Povedz nám, ako si všetky tie slová napísal!" 18Baruch im odpovedal: "Jeremiáš mi to všetko nadiktovala a ja som to písal atramentom do tejto knihy." 19Vysokí úradníci povedali vtedy Baruchovi: "Choď, schovajte sa, ty a Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste!" 20Potom odišli ku kráľovi do dvora paláca, ale zvitok uložili v sieni pisára Elišamu. A rozpovedali všetko kráľovi. 21Kráľ poslal Judiho, aby doniesol zvitok. Ten ho priniesol zo siene pisára Elišamu a prečítal ho pred kráľom a pred všetkými úradníkmi, ktorí stáli okolo kráľa. 22Kráľ sedel vo svojich zimných komnatách – bol to deviaty mesiac roku – a pred ním stál ohrievač, plný žeravého uhlia. 23Keď Judi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil na oheň do ohrievača, kým celý zvitok nezhorel na ohni v ohrievači. 24Ani kráľ, ani nikto z jeho dvoranov, ktorí počuli tieto slová, sa nenaľakali, ani šaty si neroztrhli. 25A hoci Elnatan, Delaiáš a Gemariáš kráľa prosili, aby zvitok nespálil, neposlúchol ich. 26Kráľ rozkázal kráľovmu synovi Jerachmeelovi, Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelkemiášovi, synovi Abdeelovmu, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša. Ale Jahve ich ukryl. 27Keď kráľ spálil zvitok so všetkým, čo napísal Baruch, ako mu nadiktoval Jeremiáš, takto prehovoril Jahve k Jeremiášovi: 28"Vezmi si iný zvitok a napíš naň všetky slová, čo boli napísané na prvom zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jojakim. 29A proti judskému kráľovi Jojakimovi povedz: Toto hovorí Jahve: Ty si spálil ten zvitok so slovami: Ako môžeš písať, že babylonský kráľ príde, zničí túto krajinu a pozabíja ľudí i zvieratá? 30Preto takto hovorí Jahve o judskom kráľovi Jojakimovi: Nebude mať nikoho, kto by po ňom nastúpil na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude vystavená pražiacemu slnku vo dne a mrazu v noci. 31Jeho, jeho potomkov a jeho služobníkov potrescem za ich hriechy. Dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na Júdovcov všetky nešťastia, ktorými som im hrozil a ktoré oni nepočúvali." 32Jeremiáš vzal iný zvitok, dal ho pisárovi Baruchovi, synovi Neriášovmu, ktorý podľa Jeremiášovho diktátu napísal naň znovu všetko, čo judský kráľ Jojakim spálil, a ešte bolo pridaných mnoho podobných slov.