30. kapitola
Izraelu je prisľúbená obnova
1Toto je slovo, ktoré Jahve povedal Jeremiášovi: 2Toto hovorí Jahve, Boh Izraela: "Napíš všetky slová, ktoré som ti povedal, do jednej knihy! 3Lebo daj pozor! Príde čas, keď vrátim zajatcov môjho ľudu Izraela a Júdu, hovorí Jahve, zavediem ich späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom, a znovu ju obsadia." 4Toto sú slová, ktoré Jahve hovorí Izraelovi (a Júdovi): 5Áno, takto hovorí Jahve: "Počujeme výkrik hrôzy, zavládla hrôza a niet pokoja! 6Pýtajte sa a uvážte, môže chlap porodiť dieťa? Prečo teda vidím, že všetci muži sa chytajú za bruchá ako rodička? Prečo sa všetky tváre zmenili, zbledli? 7Beda! Veľký je to deň! Kedy bolo niečo podobné? Čas úzkosti pre Jakuba! Ale on ho prežije a zachráni sa. 8(V ten deň – výrok Jahveho Cebaot – zlámem jarmo, strhnem ho z jeho šije a roztrhám jeho reťaze. Už nebudú otrokmi cudzincov. 9Budú slúžiť Jahvemu, svojmu Bohu, a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im vzbudím.) 10Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, to je Jahveho výrok. Neľakaj sa, Izrael! Lebo, pozri, ja ťa zachránim z ďalekých zemí a tvoje potomstvo z krajiny, kde sú zajatí. Jakub sa vráti a bude žiť v pokoji, v blahobyte a bez strachu. 11Lebo ja som s tebou – Jahveho výrok –, aby som ťa zachránil. Zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa rozptýlil. Teba však celkom nezničím, hoci ťa potrescem, ako si zaslúžiš, bez trestu ťa nenechám." 12Hej, takto hovorí Jahve: "Tvoja rana je nevyliečiteľná, nezhojiteľné je tvoje zranenie. 13Nik sa neujíma tvojej veci, na tvoj vred niet lieku, tvoja rana sa sama nezacelí. 14Tvoji milenci zabudli na teba, prestali za tebou chodiť. Hej, zbil som ťa, ako bije nepriateľ, príkro som ťa potrestal (pre tvoju preveľkú zlobu, pre tvoje premnohé hriechy)! 15Čo kričíš pre svoje rany? Tvoje zranenie je nevyliečiteľné! Pre tvoju preveľkú zlobu, pre tvoje premnohé hriechy som ti to urobil. 16Ale všetci, čo ťa žerú, budú požraní, všetci tvoji nepriatelia, do jednoho, pôjdu do zajatia; čo ťa vyplienili, budú vyplienení, a všetci, čo ťa okrádali, budú okradnutí. 17Ja sám ťa vyliečim, tvoje rany zacelím. To je Jahveho výrok. Hoci ťa volajú odohnaným, Sion, ktorého nik nemá rád." 18Takto hovorí Jahve: "Dajte pozor! Ja obnovím šťastie Jakubovho rodu, zľutujem sa nad jeho príbytkami: mestá budú znovu zbudované na svojich rozvalinách a pevné domy budú znovu stáť na starom mieste. 19Chválospev sa bude z nich ozývať a hlasy veseliacich sa. Rozmnožím ich a už sa nezmenší ich počet, oslávim ich, nebudú už zaznávaní. 20Ich synovia budú ako kedysi, ich spoločenstvo bude predo mnou pevne stáť. Potrescem všetkých ich utláčateľov. 21Vládcu bude mať z vlastných radov, jeho panovník sa zrodí spomedzi nich. Ja sám ho povolám k sebe a on sa ku mne priblíži. Veď kto by sa mohol odvážiť priblížiť sa ku mne? Jahveho výrok. 22Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 23Pozor dajte! Jahve rozpútal strašný víchor. Úžasná víchrica sa spúšťa na hlavy bezbožných! 24Jahveho hnev sa neodvráti, kým on nesplní a neuskutoční hlboké plány svojho srdca. Na konci dní pochopíte všetko.