20. kapitola
1 Ale kňaz Pašchur, syn Imerov, ktorý bol vrchným dozorcom v Jahveho chráme, počul Jeremiáša ohlasovať toto proroctvo. 2 Pašchur dal Jeremiáša zbičovať a vložiť ho do klady vo väzení pri hornej Benjamínovej bráne, ktorá vedie do Jahveho chrámu. 3 Nasledujúceho rána Pašchur vypustil Jeremiáša z klady. Vtedy mu Jeremiáš povedal: "Jahve ťa už nevolá Pašchur, ale Magor Missabib ("Hrôza navôkol")". 4 Lebo takto hovorí Boh: "Pozor daj! Hrôze vydám teba i tvojich priateľov. Popadajú mečom svojich nepriateľov a ty sa na to budeš pozerať! Celú Judeu vydám do rúk babylonského kráľa, odvlečie ich do Babylonu a pozabíja ich mečom. 5 Všetky bohatstvá, nahromadené v tomto meste, všetky vzácnosti, všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov. Vyplienia ich, zoberú a odnesú do Babylonu. 6 A ty, Pašchur, a všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Pôjdeš do Babylonu, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba a všetkých tvojich priateľov, ktorým si prorokoval lož." Z Jeremiášových „vyznaní“
7 Jahve, prehováral si ma, a ja som sa dal prehovoriť. Zachytil si ma a premohol. Na posmech som celý deň, posmieva sa mi každý. 8 Lebo kedykoľvek mám hovoriť, musím kričať a vyhlasovať: "Násilie! Záhuba!" Hlásanie Jahveho slova je pre mňa každodenne prameňom výčitiek a posmechu. 9 Keď som si však zaumienil: Nebudem už naňho myslieť a nebudem hovoriť v jeho Mene, vtedy jeho slovo mi bolo v srdci ako stravujúci oheň, zatvorený v mojich kostiach. S vypätím síl som sa ho snažil ovládnuť, ale nedokázal som to. 10 Počul som mnohých tajne hovoriť: Treba ho udať, túto "Hrôzu navôkol"! Udajme ho! Všetci, s ktorými som v pokoji nažíval, čakali na môj pád: "Možno sa dá oklamať, tak nad ním prevládneme a vypomstíme sa mu." 11 Ale Jahve je so mnou sťa mocný hrdina, preto moji protivníci padnú a nezvíťazia. Veľmi budú pokorení, keď zlyhajú, a na ich hanbu sa bude spomínať veľmi dlho. 12 Jahve Cebaot, ty skúmaš spravodlivého, ty vidíš ľadviny i srdce, tebe som zveril svoj spor, daj, aby som videl tvoju pomstu na nich! 13 Spievajte Jahvemu, chváľte Jahveho! Veď on vyslobodzuje dušu nešťastníka z ruky zločincov. 14 Prekliaty deň, keď som sa narodil! Nech nie je požehnaný deň, keď ma porodila moja matka! 15 Prekliaty človek, ktorý môjmu otcovi priniesol túto zvesť: "Narodilo sa ti dieťa, syn!" A tým ho veľmi potešil. 16 Nech je ten človek ako mestá, ktoré Jahve zničil bez milosti! Nech počuje poplašný pokrik za rána a vojnovú vravu na poludnie, 17 lebo ma nenechal zomrieť ešte v matkinom lone, aby mi matka bola hrobom a jej útroby ma nosili navždy. 18 Prečo som len vyšiel z lona? Aby som videl žiaľ a bôľ a svoje dni skončil v hanbe.