18. kapitola
Jeremiáš u hrnčiara
1Slová, ktoré Jahve povedal Jeremiášovi: 2"Choď ihneď do hrnčiarovho domu, tam ti poviem svoje slová." 3Zišiel som teda k hrnčiarovi, ktorý práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4Ale nádoba, ktorú práve robil z hliny, sa pokazila v jeho rukách, tak, ako sa to stáva s hlinou. Vtedy z nej urobil inú nádobu, ako uznal za dobré. 5Jahve mi znovu povedal toto: 6"Či ja nemôžem naložiť s vami, Izraelcami, ako tento hrnčiar so svojou hlinou? To je Jahveho výrok. Hej, vy ste v mojich rukách ako hlina v rukách hrnčiarových, dom Izraela! 7Niekedy pohrozím národu alebo kráľovstvu, že ho vykorením, zrútim a zničím. 8Ak sa obráti od zlého ten národ, ktorému som pohrozil, vtedy aj ja zadržím nešťastie, ktorým som mu hrozil. 9Niekedy môžem povedať, že zbudujem a zasadím nejaký národ alebo kráľovstvo. 10Ale ak tento národ bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, ak neposlúchne na môj hlas, vtedy si rozmyslím to dobré, čo som mu sľúbil urobiť. 11A teraz povedz judským mužom a obyvateľom Jeruzalema: Takto hovorí Jahve: Dajte pozor. Ja chystám pre vás nešťastie, mám proti vám plán. Obráťte sa teda každý od svojej zlej cesty, polepšite svoj život a svoje skutky! 12Ale oni povedia: Ani myslieť! My budeme žiť, ako sami uznáme za správne, a každý bude robiť, ako mu vlastné srdce povie!Izrael zabúda na Jahveho
13Preto hovorí Jahve: Pýtajte sa medzi inými národmi, kto počul čosi podobné? Môj drahý izraelský ľud spáchal čosi hrozné. 14Vari zmizne sneh z libanonských skalísk v poliach? Vari vyschnú vody z cudzích krajín, chladné, žblnkajúce? 15Môj ľud však zabudol na mňa! Obetujú bohom, ktorých niet. Unavili ich dávne cesty, niekdajšie chodníky, vydali sa poľnými, neschodnými cestami. 16A tak vlastnú zem obrátili na púšť, na večný výsmech. Každý, kto tade prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou. 17Ako východný vietor rozprášim ich pred ich nepriateľom. Ukážem im chrbát, a nie tvár, v deň ich záhuby."Úklady proti Jeremiášovi
18Ľudia povedali: "Poďte, rozmyslime si, čo máme urobiť s Jeremiášom! Veď ešte budú kňazi, čo nás budú viesť, budú múdri ľudia, čo nám budú radiť, a proroci, ktorí budú hlásať slovo. Poďte, vymyslime obvinenie proti nemu, nevenujme pozornosť jeho slovám!" 19Ale, Jahve, ty mi venuj pozornosť a počuj, čo moji protivníci hovoria proti mne. 20Či sa má za dobré odplácať zlým? Ale oni vykopali pre mňa jamu. Spomeň si, ako som stál pred tebou, prosiac za nich, aby som odvrátil od nich tvoje rozhorčenie. 21Preto vydaj ich deti hladu a nechaj ich samých meču napospas! Nech zostanú ich ženy bezdetné a ovdovené! Nech ich mužov pobije mor! Nech ich mládenci popadajú mečom v boji! 22Priveď na nich nájazdníkov nenazdajky, aby sa výkriky hrôzy ozývali z ich domov! Lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pod nohy mi skryli osídlo. 23Ale ty, Jahve, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusť im ich vinu, nezotri pred sebou ich hriech. Zakroč proti nim v deň tvojho hnevu, keď ich, podkýnajúcich sa, privlečú pred teba!