17. kapitola
Júdove kultové previnenia
1Júdov hriech je zapísaný železným rydlom, vrytý do tabule ich srdca diamantovým hrotom a vtesaný do vyčnievajúcich rohov ich oltárov 2ako spomienka pre ich synov, spomienka na ich oltáre, ich modlárske stĺpiky, stojace pri každom zelenom strome na výšinách a na kopcoch. 3Ó‚ Sion, môj vrch na rovine! Tvoje bohatstvo vydám na lúpež a tvoje poklady za korisť, za všetky tvoje hriechy na výšinách po celom tvojom území. 4Musíš sa vzdať svojho dedičstva, ktoré som ti dal. Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v zemi, ktorú nepoznáš. Lebo oheň môjho hnevu, ktorý ste rozpálili, bude blčať ustavične.Múdre výroky
5Toto hovorí Jahve: "Prekliaty človek, ktorý sa spolieha na človeka a má za oporu smrteľné telo, ale srdce sa mu odvracia od Jahveho! 6Je ako bodliak na púšti, nevníma, že prichádzajú lepšie dni. Uchytil sa na vyschnutej pustatine, v slanej zemi, kde nik nemôže bývať. 7Požehnaný človek, ktorý sa spolieha na Jahveho a Jahve je jeho nádejou! 8Je ako strom zasadený pri vode, k potoku vystiera si korene. Nebojí sa, keď prichádza horúčava, lístie mu zostáva zelené. V suchom roku nepozná starosti a neprestáva prinášať ovocie. 9Klamlivejšie ako čokoľvek iné je srdce a vyliečiť sa dá veľmi ťažko. Kto sa v ňom vyzná? 10Ja, Jahve, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému odplatil podľa jeho správania, podľa ovocia jeho skutkov. 11Ako prepelica sedí na vajciach, ktoré nezniesla, taký je človek, čo zbiera bohatstvo, ale nespravodlivo: V polovici svojho života musí ho zanechať a nakoniec sa ukáže, že bol iba bláznom."Dôvera v Chrám a v Jahveho
12Slávny trón, vznešený od počiatku, je miesto našej svätyne! 13Jahve, nádej Izraela, zahanbení budú všetci, čo ťa opustia, všetci, čo sa od teba odvrátia. Budú určení do hrobu, lebo opustili Jahveho, prameň živých vôd.Modlitba o odplatu
14Uzdrav ma, Jahve, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála! 15Vravia mi: Kde je to Jahveho slovo? Nech sa uskutoční! 16A predsa, ja som nenaliehal u teba, aby ich stihlo nešťastie. Nikdy som netúžil po osudnom dni, ty to vieš. Všetko, čo vyslovili moje ústa, leží tu zjavné pred tebou. 17Nebuď mi príčinou strachu, lebo ty si moje útočište v nešťastný deň. 18Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia a nech nie som zahanbený ja! Nech sa zhrozia oni, a nie ja! Na nich priveď nešťastný deň, dolám ich, dolám ich načisto!Svätenie soboty
19Jahve mi povedal: "Choď a postav sa do Benjamínovej brány, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, a do všetkých brán Jeruzalema! 20Povedz: Počúvajte Jahveho slovo, vy, judskí králi, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate cez tieto brány! 21Toto hovorí Jahve: Chráňte sa, ak vám je život milý, aby ste prenášali náklady v sobotný deň a nevnášajte ich cez jeruzalemské brány. 22Nevynášajte náklady zo svojich domov v sobotný deň a nerobte nijakú prácu! Zasväťte sobotný deň, ako som to nakázal vašim otcom. 23Oni neposlúchali, nevenovali tomu pozornosť, ale tvrdohlavo odopreli počúvať a prijať poučenie. 24Ak ma naozaj poslúchnete – to je Jahveho výrok – a nebudete v sobotný deň nosiť náklady cez brány tohto mesta, ak zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú prácu, 25potom cez brány tohto mesta budú vchádzať králi a kniežatá, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne. Vojdú na vozoch a na koňoch v sprievode svojich dôstojníkov, Júdovcov a obyvateľov Jeruzalema. A toto mesto bude obývané navždy. 26Budú prichádzať ľudia z judských miest a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovho kraja, z Dolnej zeme, z Vrchoviny a z Negebu obetovať celopaly, nekrvavé obety, kadidlo a obety vďaky v Jahveho chráme. 27Ale ak neposlúchnete môj príkaz, aby ste zasvätili sobotný deň a nenosili náklady, keď vchádzate cez jeruzalemské brány v sobotu, vtedy založím oheň v týchto bránach. Ten pohltí jeruzalemské paláce a nevyhasne nikdy."