15. kapitola
1 Jahve mi povedal: "Aj keby Mojžiš a Samuela stáli v modlitbe predo mnou, nezľutoval by som sa nad týmto ľudom. Odožeň ich! Pošli ich preč! 2 A ak sa ťa spýtajú: Kam máme ísť? Odpovedz im: Takto hovorí Jahve: Kto je určený pre mor, bude vydaný moru! Kto pre meč, meču! Kto pre hlad, hladu! Kto pre zajatie, pôjde do zajatia! 3 Štyri druhy záhuby pošlem na nich. Jahveho výrok: Meč, aby zabíjal; psov, aby trhali; vtáky nebeské, aby žrali, a divú zver, aby hltala. 4 Urobím ich predmetom zdesenia pre všetky kráľovstvá zeme, kvôli Manassesovi, synovi Ezechiášovmu, judskému kráľovi, za to, čo urobil v Jeruzaleme. Vojnové nešťastia
5 Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem? Kto ťa poľutuje? Kto sa u teba ohlási spýtať sa: Ako sa máš? 6 Ty si ma odvrhol – Jahveho výrok – chrbát si mi ukázal, nuž ja som vystrel proti tebe ruku a zničil som ťa. Zunoval som sa utešovať. 7 Vejačkou ich previevam po mestách krajiny. Svoj ľud zničím, zbavím detí, lebo sa nechcú napraviť. 8 Bude medzi nimi viac vdov. ako morského piesku. Pošlem na nich hordy nájazdníkov na pravé poludnie, znenazdajky uvalím na nich hrôzu a zdesenie. 9 Zronená je matka siedmich synov, upadá do mdlôb, slnko jej zapadlo za plného dňa, hľa, je zahanbená, ohromená: čo jej zo synov zostalo, vydal som nepriateľovi pod meč." To je Jahveho výrok. Obnovenie povolania
10 Beda mi, mať moja, že si ma zrodila! Človeka, na ktorom sa každý vŕši, s ktorým sa každý háda v celej krajine! Hoci som nikdy nepožičiaval, ani som si nepožičiaval, predsa ma kľaje každý. 11 Naozaj, Jahve, či som ti neslúžil, ako som najlepšie vedel? Či som ťa neprosil aj za svojho nepriateľa v čase nešťastia a úzkosti? 12 Vari možno železo zlomiť, železo zo severu a bronz? 13 "Tvoje bohatstvo vydám na lúpež a tvoje poklady za korisť – bezplatne – za všetky hriechy, spáchané po celom tvojom území. 14 Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v zemi, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil oheň môjho hnevu a ten blčí proti vám." 15 Ach, Jahve, ty to vieš! Pamätaj na mňa, ujmi sa ma! Vypomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch! Nedaj, aby som zomrel ja, kým ich ty šetríš, lebo vieš, že pre teba znášam potupu. 16 Keď mi prišli tvoje slová, prijal som ich ako pokrm. Tvoje slovo je mi rozkošou, potechou srdca. Veď ja nosím tvoje Meno, Jahve, Bože Cebaot! 17 Nevysedávam v kruhu posmeškárov, ani sa s nimi nezabávam. Pod ťarchou tvojej ruky sedím osamelý, lebo si ma naplnil nevôľou. 18 Prečo je moja bolesť bez konca a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Žiaľ! Ty si pre mňa ako klamný potok, voda nespoľahlivá! 19 Vtedy mi Jahve odpovedal: "Ak sa ku mne vrátiš, a povolám ťa späť, aby si sa vrátil, prijmem ťa do svojej služby. Ak budeš hovoriť pravdu bez poškvrny, budeš mojimi ústami. Tento ľud sa vráti k tebe, ale ty sa k nim nevracaj! 20 Urobím z teba tvrdý bronzový múr proti tomuto ľudu. Napadnú ťa, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, budem ti pomáhať a zachránim ťa. Toto je Jahveho výrok. 21 Vytrhnem ťa z rúk zločincov, vyslobodím ťa z hrsti násilníkov."