13. kapitola
Zhnitý opasok
1Takto prehovoril ku mne Jahve: "Choď, kúp si ľanový opasok a opáš sa ním, ale do vody ho nedaj!" 2Kúpil som si teda opasok, ako mi to Jahve nakázal, a opásal som sa ním. 3Jahve mi povedal po druhýkrát: 4"Vezmi opasok, ktorý si kúpil a ktorý nosíš na bedrách. Zober sa, choď k rieke Eufrat a schovaj ho tam do skalnej pukliny!" 5Šiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi Jahve prikázal. 6Po mnohých dňoch mi Jahve povedal: "Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ opasok, ktorý som ti tam kázal schovať!" 7Šiel som k Eufratu, pohľadal som opasok a vzal z miesta, kde som ho schoval. Ale videl som, že opasok je zničený, nie je súci na nič. 8Vtedy Jahve takto ku mne prehovoril: 9"Toto hovorí Jahve: Takto zničím Júdovu pýchu, veľkú pýchu Jeruzalema. 10Tento zlý ľud, ktorý nechce počúvať moje slová, ale nasleduje svoje zatvrdlivé srdce a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, tento ľud bude ako tento opasok, ktorý nie je súci na nič. 11Lebo ako sa opasok vinie k bokom človeka, tak som chcel, aby sa celý Izrael a celý Júda – Jahveho výrok – vinuli ku mne. Aby sa stali mojím ľudom, aby mi získali dobré meno, chválu a slávu. Ale oni nepočúvali.Rozbité krčahy s vínom
12Povedz im tieto slová: Takto hovorí Jahve, Boh Izraela: Každý vínový krčah sa dá naplniť vínom! Oni ti odpovedia: Dobre vieme, že vínové krčahy sa dajú naplniť vínom. 13Vtedy im povieš: "Takto hovorí Jahve: Hľa, ja naplním všetkých obyvateľov tejto krajiny opojením: kráľov z rodu Dávida, ktorí sedia na jeho tróne, kňazov, prorokov a všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14Potom ich porozbíjam jedného o druhého, otcov a synov dovedna – to je Jahveho výrok. Zničím ich bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti."Výhľady na vyhnanstvo
15Počúvajte, dajte dobrý pozor! Nebuďte spupní! To Jahve rozpráva s vami! 16Vzdajte úctu Jahvemu, vášmu Bohu, kým nenastane tma, kým sa vám nebudú nohy potkýnať na vrchoch za súmraku, kým on nezmení svetlo, ktoré čakáte, na tmavý mrak, nepremení ho na temnotu smrti. 17Ak neposlúchnete túto výstrahu, budem môcť iba skryte oplakávať vašu pýchu. Horko budem nariekať, moje oči budú roniť slzy, lebo Jahveho stádo ženú do zajatia.Hrozby Jojakinovi
18Povedz kráľovi a kráľovnej matke: Posaďte sa len hlboko dole, lebo vám spadli z hláv vaše hrdé koruny! 19Vaše mestá v Negebe sú obľahnuté, nik ich už nevyslobodí. Celú Judeu odvádzajú do zajatia, odvádzajú do posledného chlapa.Napomenutie Jeruzalema, ktorý sa nechce obrátiť
20Pozrite sa hore, hľaďte len, čo to prichádza od severu! Kde je stádo, tebe zverené, ovečky, na ktoré si bol hrdý? 21Čo povieš, keď ťa prídu potrestať tí, ktorých si ty vychoval? Proti tebe, na čele všetkých, pôjdu tvoji najbližší. Či ťa potom nezachvátia bolesti ako ženu pri pôrode? 22Ak sa čuduješ vo svojom srdci: "Prečo prišlo na mňa toľké nešťastie?" Pre tvoje nespočetné hriechy vyzliekli ti šaty a znásilnili ťa. 23Vari si môže černoch zmeniť svoju pleť alebo leopard svoje škvrny? A vy? Môžete robiť dobre, keď ste sa navykli na zlé? 24Preto vás rozvejem ako plevu, ktorá odletí, keď vietor zaveje z púšte. 25To bude tvoj údel, čiastka, ktorú som ti nameral – Jahveho výrok – lebo si ma zaprel a spoliehal sa na Lož. 26To som ti ja vyhrnul šaty až na tvár, aby videli tvoju nahotu. 27Ach, tvoje cudzoložstvá, tvoje výkriky rozkoše, tvoja hnusná prostitúcia! Na kopcoch i na poliach videl som tvoje Ohavy. Beda ti, Jeruzalem, celý si nečistý! Ako dlho, ako dlho budeš odkladať?