Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Šťastie zlých

1 Jahve, ty si spravodlivý, preto ti predložím svoju vec, áno, chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo bezbožníci majú v živote úspech? Prečo všetci zradcovia žijú si v pokoji?
2 Zasadil si ich ako strom a oni pustili hlboké korene, rastú do výšky, prinášajú ovocie. Majú ťa ustavične na ústach, ale držia ťa ďaleko od svojich sŕdc. 3 Ale ty, Jahve, ty ma poznáš, ty ma vidíš, preskúmal si moje srdce, vieš, že je s tebou. Odvleč ich ako ovce na jatky, oddeľ ich pre deň zabíjania! 4 (Dokedy musí smútiť zem a schnúť zeleň na všetkých poliach? Pohynuli zvieratá i vtáctvo,) pretože jej obyvatelia sú podlí, lebo hovoria: "Boh nevidí, čo my robíme." 5 Ak si nevydržal závodiť s pešiakmi, ako sa môžeš pretekať s koňmi? Ak padneš strmhlav na rovnej zemi, čo si počneš v jordánskych húštinách? 6 Veď aj tvoji bratia a dom tvojho otca sa od teba neverne odvrátili. Za tvojím chrbtom kričia proti tebe na plné ústa. Never im ani vtedy, keď ti hovoria láskavé slová!

Jahveho nárek nad vpádom do jeho dedičstva

7 Opustil som svoj dom, Izrael. Zanechal som svoj vlastný národe. To, čo mám najdrahšie, vydal som do rúk jeho nepriateľov.
8 Môj vlastný národ sa postavil proti mne, reve proti mne ako lev z húštiny, preto cítim odpor proti nemu. 9 Či je moja dedičná krajina brloh hyeny, nad ktorým sa vznášajú dravé vtáky? Poďte, dravé zvery, zbehnite sa, všetky poďte žrať! 10 Mnohí pastieri spustošili moju vinicu, pošliapali moje role, moje milé pole obrátili na holú púšť. 11 Urobili z neho pustú krajinu a tá žiali predo mnou, pustá. Celá zem je pustá a nik si to neberie k srdcu. 12 Nájazdníci behajú po holých kopcoch na pustatine, (sťa Jahveho meč zožierajú krajinu) od jedného konca krajiny po druhý nikto nemôže v pokoji žiť. 13 Zasiali pšenicu a žnú tŕnie, osievajú, ale zrno nedostanú. Sklamaní sú svojou úrodou, a to všetko pre veľký Jahveho hnev.

Súd a záchrana okolitých národov

14 Takto hovorí Jahve: "O všetkých podlých susedoch, ktorí siahli na zem, ktorú som dal do dedičstva svojmu izraelskému ľudu: Vytrhnem ich z tej pôdy. (Ale Júdovcov vytrhnem spomedzi nich.)
15 Potom, keď ich vytrhnem, znovu sa nad nimi zmilujem a vrátim každého do jeho dedičstva, každého do jeho zeme. 16 Ale ak sa dôkladne naučia žiť ako môj ľud, že budú aj v prísahe vzývať moje meno ‚Ako že žije Jahve‘, tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala, budú tvoriť rodiny medzi mojím ľudom. 17 Ale ak nebudú počúvať, vtedy taký ľud vykorením a zničím." To je Jahveho výrok.