8. kapitola
Uvedenie Judit
1V týchto dňoch počula tieto reči aj Judit, dcéra Merariho, syna Oxa, syna Jozefa, syna Oziela, syna Helkiáša, syna Ananiáša, syna Gedeona, syna Rafaina, syna Achitoba, syna Eliáša, syna Chelkiáša, syna Eliaba, syna Natanaela, syna Salamiela, syna Sarasada, Izraelovho syna. 2Jej manžel bol Manasses z toho istého kmeňa a z tej istej rodiny; zomrel v čase žatvy jačmeňa. 3Keď dozeral na ľudí, čo viazali snopy na poli, dostal úpal na hlavu, musel si ľahnúť a zomrel vo svojom meste Betulii a pochovali ho k jeho otcom na poli medzi Dotainom a Balamonom. 4Judit žila vo svojom dome ako vdova tri roky a štyri mesiace. 5Na plochej streche domu si dala spraviť stan, prepásala si bedrá vrecovinou a stále nosila vdovský smútok. 6Odkedy sa stala vdovou, postila sa každý deň, okrem dňa pred sobotou a soboty, dňa pred novom mesiaca, samého dňa novu, okrem sviatkov a izraelských slávností. 7Bola veľmi krásna a príťažlivá. Jej manžel Manasses jej zanechal zlato, striebro, sluhov a slúžky, stáda a polia. Ona bola paňou všetkého. 8Nikto o nej nemohol povedať zlého slova, lebo bola veľmi bohabojná.Judit a starší
9Keď Judit počula, ako ľud znechutený pre nedostatok vody reptal proti predstaviteľovi mesta a tomu, čo im povedal Oziáš, ako im prisahal, že za päť dní vydá mesto Asýrčanom, 10poslala svoju slúžku, ktorá mala na starosti celý jej majetok, aby pozvala Oziáša, Chabrisa a Charmisa, starších mesta. 11Keď prišli k nej, povedala im: "Počúvajte ma, predstavitelia obyvateľov Betulie! Dnes ste nehovorili správne pred ľudom, keď ste sa zaviazali pred Bohom prísahou, že vydáte mesto našim nepriateľom, ak Pán nepošle pomoc v určený čas. 12Ktože ste vy, že ste sa odvážili dnes pokúšať Boha a otvorene sa postaviť nad neho pred ľuďmi? 13Vy teraz pokúšate všemohúceho Pána! Ale vy to vari nikdy nepochopíte! 14Ak nemôžete preskúmať hlbiny ľudského srdca a pochopiť, ako rozmýšľa jeho duch, akože pochopíte Boha, ktorý človeka stvoril? Ako môžete poznať Božie myšlienky a pochopiť jeho zámery? Nie, bratia, nevzbudzujte hnev Pána, nášho Boha! 15Lebo hoci by nám nemienil pomôcť v piatich dňoch, môže nás ochrániť v čase, v ktorom sa mu zapáči, alebo nás nechať zničiť od našich nepriateľov. 16Vy však nemôžete dávať rady Pánovi, nášmu Bohu, lebo Boh nie je ako človek, aby ste mu mohli pohroziť, nie je ako smrteľník, aby ste sa s ním mohli jednať. 17Preto musíme čakať, kým nás zachráni, a zatiaľ ho prosiť o pomoc. Ak to uzná za dobré, vypočuje naše prosby. 18Naozaj, niet ani jedného z našich kmeňov, ani jednej rodiny, ani dediny alebo mesta, ktoré by sa klaňali bohom urobeným ľudskou rukou, a to nielen dnes, ale od nepamäti. 19To sa stávalo v dávnych časoch, a práve preto naši predkovia bývali ponechaní napospas meču a drancovaniu a strašne popadali pred svojimi nepriateľmi. 20Ale my nepoznáme iného Boha, iba jeho. Preto môžeme dúfať, že neopovrhne ani nami, ani nikým z nášho rodu. 21Lebo ak my budeme obsadení, obsadená bude celá Judea. Náš Chrám bude vylúpený a Boh nás bude považovať za zodpovedných za jeho znesvätenie. 22Povraždenie a odvlečenie do zajatia našich drahých bratov, osirenie nášho dedičstva padne na našu hlavu všade, kdekoľvek sa staneme otrokmi národov, a tak budeme pre našich nových pánov pohoršením a potupou. 23Naše otroctvo nebude mať priaznivý koniec, lebo Pán, náš Boh, ho obráti na našu potupu. 24A teraz, bratia, dajme príklad svojim krajanom, lebo ich život závisí od nás. Aj svätyňa, Chrám a oltár spočívajú na nás. 25Máme všetky dôvody ďakovať Pánovi, nášmu Bohu. On nás podrobuje skúške, ako to robil s našimi otcami. 26Spomeňte si na všetko, čo urobil Abrahámovi, ako skúšal Izáka a čo sa prihodilo Jakubovi v sýrskej Mezopotámii, keď pásol ovce svojmu ujcovi Labanovi. 27Nás neskúša ohňom, ako skúšal zmýšľanie ich srdca, ani sa na nás nevŕši. Pán šľahá na výstrahu tých, ktorí sú mu blízki." 28Oziáš jej odpovedal: "Všetko, čo si povedala, je pravda, a nik to nepopiera. 29Dnes to nie je po prvý raz, čo sa prejavila tvoja múdrosť. Počas celého tvojho života všetok ľud poznal tvoju múdrosť a tvoj zdravý úsudok. 30Ale ľud hrozne trpel smädom a prinútil nás, aby sme urobili takýto sľub, aby sme sa zaviazali prísahou, ktorú nechceme porušiť. 31A teraz, nakoľko si nábožná žena, modli sa za nás a pros Pána, aby zoslal dážď, ktorý by naplnil naše cisterny, aby sme nepomreli." 32"Počúvajte ma," odpovedala im Judit. "Idem vykonať skutok, na ktorý budú spomínať deti nášho rodu z pokolenia na pokolenie. 33Tejto noci príďte do mestskej brány, aby som mohla vyjsť so svojou slúžkou. Pred tým dňom, v ktorý ste sľúbili vydať mesto našim nepriateľom, Pán oslobodí Izraela mojou rukou. 34Vy však nepátrajte po tom, čo urobím, nepoviem vám to, kým nevykonám, čo som si zaumienila." 35Oziáš a mestskí radcovia jej povedali: "Choď v pokoji! Nech ťa sprevádza Pán Boh, aby si sa vypomstila na našich nepriateľoch!" 36Nato odišli z jej stanu na plochej streche domu a vrátili sa na svoje miesta.