7. kapitola
Výprava proti Izraelu
1 Nasledujúceho dňa Holofernes vydal rozkaz celému svojmu vojsku a všetkým svojim spojencom, aby napredovali proti Betulii, obsadili priechody hôr a začali vojnu proti Izraelcom. 2 Ešte ten istý deň vyrazilo všetko mužstvo z tábora. Jeho vojsko pozostávalo zo stodvadsaťtisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov, nepočítajúc vozy s batožinou a veľké množstvo chlapov, ktorí išli s nimi. 3 Rozložili sa s táborom v doline blízko Betulie, pri prameni. Ich tábor sa rozprestieral po šírke od Dotainu až ku Belbainu a po dĺžke od Betulie po Kyamon, ktorý leží naproti Ezdrelonu. 4 Keď Izraelci videli to množstvo, veľmi sa naľakali a hovorili si medzi sebou: "Títo znivočia celý kraj! Ani vysoké vrchy, ani doliny, ani kopce neunesú ich ťarchu!" 5 Nato sa každý chopil zbrane, zapálili ohne na vežiach a zostali na stráži po celú noc. 6 Nasledujúceho dňa pochodoval Holofernes s celou jazdou pred očami Izraelcov v Betulii. 7 Nato preskúmal cesty, ktoré viedli do ich mesta, prezrel si vodné pramene a obsadil ich postaviac tam oddiel vojakov. Potom sa vrátil ku svojmu vojsku. 8 Hneď k nemu prišli kniežatá Ezauových synov s náčelníkmi Moabcov a s veliteľmi prímorského kraja a povedali mu: 9 "Ráč vypočuť našu radu, náš pán, a tvoje vojsko neutrpí nijakú stratu. 10 Tento ľud Izraelcov sa nespolieha natoľko na svoje kopije, ako skôr na vysoké hory, v ktorých žije, lebo nie je ľahké zliezť hrebene ich vrchov. 11 Preto, vládca, nebojuj proti nim, ako sa bojuje v otvorenom boji, a z tvojho ľudu nepadne ani jediný chlap. 12 Zostaň v tábore a zadrž tam aj všetkých svojich vojakov. Tvoji mládenci nech len držia obsadený prameň vody, ktorý vyviera na úbočí vrchu. 13 Odtiaľ totiž berú vodu všetci obyvatelia Betulie. Keď ich bude ničiť smäd, odovzdajú ti mesto. Medzitým my a náš ľud vystúpime na najbližšie hrebene hôr a utáboríme sa tam ako predvoj, aby z mesta nemohol vyjsť ani jeden človek. 14 Budú hynúť hladom, oni, ich ženy a deti; prv, než ich zasiahne meč, popadajú na uliciach pred svojimi príbytkami. 15 Tak im kruto odplatíš, že sa dali na odboj a nepodrobili sa ti v pokoji." 16 Holofernes so svojimi dôstojníkmi schválil ich plán a vydal rozkaz, aby zariadili všetko, ako oni navrhli. 17 Moabský oddiel teda vyrazil z tábora a s nimi päťtisíc Asýrčanov sa utáborilo v doline, kde obsadili vody a pramene Izraelcov. 18 Edomci a Ammonci vyšli a utáborili sa vo vrchoch naproti Dotainu. Časť svojho mužstva poslali na juh a východ naproti Egrebelu, ktorý je pri Chuze na potoku Mochmur. Ostatok asýrskeho vojska sa rozložil na rovine. Obsadili celý kraj, lebo ich stany a vozy s batožinou tvorili obrovské táborisko, bolo ich nesmierne množstvo. 19 Izraelci volali k Pánovi, svojmu Bohu. Strácali odvahu, lebo nepriatelia ich obkľúčili a nemali možnosť uniknúť im. 20 Celé asýrske vojsko, pešiaci, vojnové vozy a jazda ich obkľučovali po tridsaťštyri dní. Obyvatelia Betulie videli, ako sa vyprázdňovali ich nádoby vody, 21 ba aj ich cisterny. Nebolo dňa, že by sa napili do vôle, lebo voda sa vymeriavala na prídel. 22 Ich deti omdlievali, ženy a mládež chradli od smädu. Padali na uliciach a v bránach mesta od vyčerpania. 23 Vtedy všetok ľud, mladíci, ženy a deti sa zhromaždili okolo Oziáša a predstaviteľov mesta a hlasno kričali. Pred staršími mesta hovorili: 24 "Nech Boh rozsúdi medzi nami a vami, lebo ste nám zapríčinili veľkú nespravodlivosť, keďže ste sa nechceli priateľsky dohodnúť s Asýrčanmi. 25 Teraz nám už nikto nemôže pomôcť. Boh nás vydal do ich rúk, aby sme pred nimi popadali od smädu a pohynuli. 26 Ihneď ich zavolajte! Vydajte im celé mesto, nech ho Holofernovi ľudia a jeho celé vojsko vydrancujú. 27 Napokon, bude pre nás lepšie, keď nás odvlečú do zajatia, ako keby sme pomreli smädom; lebo hoci budeme otrokmi, predsa budeme žiť a neuvidíme, ako naše maličké deti zomierajú pred našimi očami, ani ako naše ženy a deti vypúšťajú dušu. 28 V mene neba i zeme, v mene nášho Boha a Pána našich otcov, ktorý nás trestá za naše hriechy a za hriechy našich otcov, vás vyzývame, aby ste tak urobili ešte dnes!" 29 Vtedy celé zhromaždenie vypuklo v hlasitý nárek a všetci veľkým hlasom volali k Pánu Bohu. 30 Oziáš im povedal: "Upokojte sa, bratia! Vydržme ešte päť dní. Za ten čas nám Pán, Boh, môže znova ukázať svoje milosrdenstvo. Napokon nás určite neopustí. 31 Ale ak nám po uplynutí týchto dní nepríde nijaká pomoc, potom urobím podľa vašej žiadosti." 32 Potom prepustil ľud, každého na jeho miesto. Chlapi odišli na múry a veže mesta, ženy a deti poslal domov. Po celom meste panovala hlboká skľúčenosť.