13. kapitola
1 Keď noc pokročila, jeho dôstojníci sa ponáhľali odísť. Bagoas zatvoril stan zvonku, keď vyviedol všetkých, ktorí tam ešte zostali. Tí odišli na svoje lôžka, lebo boli ustatí, hostina totiž trvala veľmi dlho. 2 Judit zostala v stane sama s Holofernom, opitým vínom, zvaleným na lôžku. 3 Judit nakázala slúžke, aby stála pred jej stanom a čakala na jej vychádzku, ako to robila každý deň. Povedala totiž, že sa pôjde modliť ako zvyčajne, a aj Bagoasovi povedala to isté. 4 Keď všetci odišli a v spálni nezostala živá duša, Judit zastala pri Holofernovej posteli a ticho sa modlila: "Pane, Bože všetkej sily, teraz láskavo zhliadni na dielo mojich rúk, čo idem robiť na oslávenie Jeruzalema. 5 Teraz nastal čas, aby si znovu zaujal svoje dedičstvo, keď mi pomôžeš splniť moje plány na zničenie nepriateľov, ktorí povstali proti nám." 6 Prikročila k stĺpiku postele, ktorý bol pri Holofernovej hlave, sňala z neho jeho krátky meč, 7 potom pristúpila k lôžku, uchopila ho za vlasy a povedala: "Teraz mi daj sily, Pane, Bože Izraela!" 8 Potom z celej svojej sily dva razy zaťala do jeho šije a odťala mu hlavu. 9 Nato zvalila telo z postele a sňala zo stĺpov záves. O chvíľu vyšla von a dala Holofernovu hlavu svojej slúžke, 10 tá ju vložila do kapsy na potraviny. Obidve vyšli z tábora, ako obyčajne, na modlitbu. Prešli táborom cez celú dolinu, vystúpili na vrch Betulie, až došli k bráne. Judit prináša do Betulie Holofernovu hlavu
11 Judit zďaleka kričala na strážcov pri bráne: "Otvorte, otvorte bránu! Lebo Pán, náš Boh, je s nami, ešte ukazuje svoju silu v Izraeli a svoju moc proti našim nepriateľom. Ukázal to práve dnes!" 12 Keď muži mesta počuli jej hlas, ponáhľali sa k bráne a zavolali aj starších mesta. 13 Zbehli sa všetci prostí i vážení občania, lebo si už mysleli, že sa nikdy nevráti. Otvorili bránu a pustili obe ženy do mesta. Zapálili oheň, aby videli, a obstali ju. 14 Vtedy Judit hlasno volala: "Chváľte Boha! Ó, chváľte ho! Chváľte Boha, lebo on neodvrátil svoju milosť od Izraela, ale tejto noci mojou rukou zničil našich nepriateľov!" 15 Vtedy vytiahla z kapsy hlavu a ukázala im ju: "Pozrite!" – povedala – "Toto je hlava Holoferna, asýrskeho hlavného veliteľa! A toto je záves, pod ktorým ležal spitý! Pán ho zrazil rukou ženy! 16 Ako že žije Pán, ktorý ma ochraňoval pri tom, čo som urobila, hoci moja tvár ho zviedla na jeho záhubu, nespáchal so mnou hriech a moja česť je bez poškvrny." 17 Všetok ľud bol veľmi dojatý. Poklonili sa Bohu tvárou k zemi a jednomyseľne volali: "Požehnaný si, Bože náš, ktorý si dnešného dňa zničil nepriateľov svojho ľudu." 18 Oziáš jej povedala: "Dcéra moja, požehnaná si najvyšším Bohom viac, ako všetky ženy zeme! Požehnaný Pán Boh, Stvoriteľ neba i zeme, ktorý ťa viedol, aby si odťala hlavu vodcovi našich nepriateľov. 19 Dôvera, ktorú si ty prejavila, nikdy nevymizne z mysle ľudí, ktorí budú naveky spomínať na Božiu moc. 20 Daj, Bože, aby ti to bolo na večnú chválu! Nech ťa zahrnie všetkým dobrým! Ty si svoj život nešetrila, keď bol náš národ pokorený. Ty si zamedzila pádu, ktorý nám hrozil, lebo si kráčala priamo pred naším Bohom." Všetok ľud odpovedal: "Amen! Amen!"