9. kapitola
1 Ľud, ktorý kráčal v tmách, uvidel veľké svetlo, nad obyvateľmi pochmúrnej krajiny svetlo zažiarilo. 2 Rozmnožil si národ, zväčšil si mu radosť, radujú sa v tvojej prítomnosti, ako sa ľudia veselia pri žatve, ako sa tešia pri delení koristi. 3 Lebo si dolámal ich ťažké jarmo, palicu, ktorou ich bili po chrbte, i kyjak utláčateľa ako v deň porážky Madiáncov. 4 Lebo všetka obuv pochodujúcich vojakov a každý odev nasiaknutý krvou budú hodené na oheň a spálené. 5 Lebo chlapec sa nám narodil, syn nám bol darovaný, ktorý má na pleciach kráľovské odznaky a jeho meno je: Zázračný radca, Mocný Boh, Večný otec, Knieža pokoja. 6 Veľká bude jeho ríša, trvalý pokoj zavládne na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré on obnoví a upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To bude dielo preveľkej lásky Jahveho Cebaot. Skúšky Severného kráľovstva
7 Pán hodil slovo na Jakuba, dopadlo na Izraela 8 a počul ho všetok ľud, Efraimci a obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche svojho povýšeného srdca: 9 "Tehly sa zrútili, budeme stavať z kresaného kameňa, sykomory boli pozrážané, nahradíme ich cédrami." 10 Ale Jahve zdvihol vysoko proti nim ich nepriateľov, povzbudil ich odporcov: 11 Aramejcov od východu a Filištíncov od západu, ktorí žrali Izrael plnými ústami. Tým všetkým sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vy stretá. 12 Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadal Jahveho Cebaot. 13 Preto Jahve odťal z Izraela hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trstinu v jediný deň. 14 Starší a hodnostári sú hlava, proroci, ktorí učia lož, sú chvost. 15 Hej, vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, ktorých vedú, zablúdili. 16 Preto Pán nemá radosť z jeho mládeže, nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetci sú bezbožní a zlí, každý tára neslušné reči. Pre toto všetko sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vystretá. 17 Hej, zloba vzplanula plameňom, stravuje krovie i tŕnie, zapaľuje húštiny lesa a dvíha sa vysoko v oblakoch dymu. 18 Od hnevu Jahveho Cebaot horí zem a ľud je pokrmom ohňa. Nikto nemá zľutovanie nad vlastným bratom. 19 Žerie napravo a ešte má hlad, ujedá naľavo a nie je sýty. Každý požiera mäso vlastných detí. 20 Manasses požiera Efraima a Efraim Manassesa a spolu sa vrhajú na Júdu. Pre toto všetko sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vystretá.