64. kapitola
1 ako keď oheň zapáli raždie, ako keď oheň rozvíri vodu do varu – aby si dal poznať svoje meno svojim nepriateľom, pred tvojou tvárou by sa triasli národy! 2 Keď si konal hrozné a nečakané skutky, (keď si zostúpil, pred tvojou tvárou vrchy sa triasli). 3 Nikdy to nepočuli, nikdy to uši neslýchali, ani oči nevideli, aby Boh, okrem teba, konal niečo také v prospech tých, čo dúfajú v neho. 4 Ideš v ústrety každému, kto s radosťou žije spravodlivo, kto pamätá na teba a kráča po tvojich cestách. Hej, hoci si sa hneval, my sme hrešili a búrili sme sa proti tebe dlhý čas. 5 My všetci sme poškvrnení, všetky naše dobré skutky sú ako špinavá bielizeň; všetci sme odpadli ako zvädnuté lístie a naša zloba nás odnáša ako vietor. 6 Nikto už nevzýva tvoje meno, nikto sa neprebudí, aby sa chopil teba; lebo si nám ukryl svoju tvár, nechal si nás napospas našej zlobe. 7 Predsa však, Jahve, ty si náš otec, my sme len hlina, ty si náš hrnčiar, my všetci sme dielo tvojich rúk. 8 Jahve, nehnevaj sa tak hrozne, nespomínaj si na hriechy bez prestania. Pozri, veď my všetci sme tvoj ľud! 9 Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, púšťou sa stal Sion, pustatinou Jeruzalem. 10 Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, vyhorel do tla. Všetko, čo nám bolo drahé, zostalo zboreniskom. 11 Po všetkom tomto, Jahve, môžeš sa zdržať, môžeš mlčať a tak hrozne nás pokoriť?