64. kapitola
1ako keď oheň zapáli raždie, ako keď oheň rozvíri vodu do varu – aby si dal poznať svoje meno svojim nepriateľom, pred tvojou tvárou by sa triasli národy! 2Keď si konal hrozné a nečakané skutky, (keď si zostúpil, pred tvojou tvárou vrchy sa triasli). 3Nikdy to nepočuli, nikdy to uši neslýchali, ani oči nevideli, aby Boh, okrem teba, konal niečo také v prospech tých, čo dúfajú v neho. 4Ideš v ústrety každému, kto s radosťou žije spravodlivo, kto pamätá na teba a kráča po tvojich cestách. Hej, hoci si sa hneval, my sme hrešili a búrili sme sa proti tebe dlhý čas. 5My všetci sme poškvrnení, všetky naše dobré skutky sú ako špinavá bielizeň; všetci sme odpadli ako zvädnuté lístie a naša zloba nás odnáša ako vietor. 6Nikto už nevzýva tvoje meno, nikto sa neprebudí, aby sa chopil teba; lebo si nám ukryl svoju tvár, nechal si nás napospas našej zlobe. 7Predsa však, Jahve, ty si náš otec, my sme len hlina, ty si náš hrnčiar, my všetci sme dielo tvojich rúk. 8Jahve, nehnevaj sa tak hrozne, nespomínaj si na hriechy bez prestania. Pozri, veď my všetci sme tvoj ľud! 9Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, púšťou sa stal Sion, pustatinou Jeruzalem. 10Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, vyhorel do tla. Všetko, čo nám bolo drahé, zostalo zboreniskom. 11Po všetkom tomto, Jahve, môžeš sa zdržať, môžeš mlčať a tak hrozne nás pokoriť?